Streda, 13. december, 2017 | Meniny má Lucia
Pridajte si svoje mesto

Tajomstvo bronzových mečov ožilo nanovo

Objav mečov z mladšej doby bronzovej patrí dodnes k najvýznamnejším archeologickým objavom v našom regióne. Až donedávna však boli okolnosti tohto objavu v mnohých smeroch nejasné.

Objav bronzových mečov sa dodnes považuje za mimoriadny(Zdroj: archív M.Kvietka)

Objav mečov z mladšej doby bronzovej, ku ktorému prišlo ešte pred 1.svetovou vojnou pri Podkoniciach, patrí dodnes k najvýznamnejším archeologickým objavom v našom regióne. Až donedávna však boli okolnosti tohto objavu v mnohých smeroch nejasné. Biele miesta sa darí postupne zapĺňať vďaka projektu Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici, ktorý dostal netradičné pomenovanie – Po stopách horára Ondreja Smidu.

BANSKÁ BYSTRICA. V roku 1914 objavili neďaleko Podkoníc niekoľko bronzových mečov, ktoré historicky spadajú do obdobia ľudu lužickej kultúry. Hoci ide o jeden z najvýznamnejších objavov z mladšej doby bronzovej v našom regióne, iba postupne sa darí objasniť súvislosti okolo objavenia pokladu. Donedávna nebolo jasné, kto poklad našiel a akou cestou sa dostal do národného múzea v Budapešti. Tam je poklad v depozite uložený dodnes.

Odkaz zo zažltnutého listu

Archeológovi Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Martinovi Kvietkovi sa vlani dostal v múzejnom archíve do rúk zažltnutý list, napísaný roztrasenou rukou starého človeka. Autorom listu bol horár Ondrej Smida, ktorý v ňom opísal podrobnosti nálezu vzácnych mečov. Práve vďaka tomuto človeku sa podarilo nález uchovať pre muzeálne účely.

„ Významný nález sa síce v historických prameňoch spomína, no mnohé veci okolo neho boli nejasné.

Nič sa nevedelo o tom, kto poklad našiel a kde presne sa toto miesto nachádza,“ dodal archeológ.

Poklad našli vďaka drevenému uhliu

Horár Smida napísal list v roku 1964 a pripojil k nemu aj mapku s miestom nálezu. „ Takmer tri dni mi trvalo, kým som horárov list rozlúštil a rovnako náročné bolo identifikovať miesto nálezu,“ hovorí Martin Kvietok. Smidovu mapku neúnavne prikladal k súčasným mapám, až sa mu podarilo zistiť, že meče staré okolo 3 tisíc rokov ležali niekoľko desiatok centimetrov pod zemou v lokalite Jalové pri Podkoniciach. V tom čase sa tam pálilo drevené uhlie pre hámor v Banskej Bystrici a časť robotníkov pracovala na budovaní uhliarskej cesty. Práve pri tej práci narazil jeden z robotníkov na meče. Horár Smida ich vzal so sebou a na druhý deň ich odovzdal na lesnú správu v Slovenskej Ľupči. Odtiaľ ich poslali na lesné riaditeľstvo v Banskej Bystrici , ktoré ich odovzdalo do národného múzea v Budapešti.

Jeden z mečov ponechali za odmenu aj horárovi Smidovi, nie je však celkom jasné, kde nakoniec skončil. Okrem listu s rukopisným písmom sa totiž zachoval aj ďalší list, písaný na stroji. Zatiaľ čo v jednom sa objavuje informácia, že meč sa stratil v prvej svetovej vojne, druhá hovorí o tom, že ho podaroval jednému zo svojich nadriadených.

Meče liptovského typu

Spracovaním a výzdobou sú meče naozaj majstrovským kúskom. Ide o odliatok z jedného kusa, s liatou rukoväťou.

„Veľká časť podobných nálezov sa našla v oblasti Liptova a aj preto získali tieto meče prívlastok liptovské. Sú typické pre mladšiu dobu bronzovú, predovšetkým pre lužickú kultúru. Spracovanie mečov svedčí o vyspelosti vtedajších kovolejárov,“ dodal archeológ.

Aby sa mu podarilo získať o mečoch čo najviac informácií, skontaktoval sa s pracovníkmi národného múzea v Budapešti, ktorí mu bez problémov umožnili depozit múzea navštíviť a vzácne meče preskúmať.

„ Zaujalo ma originálne zdobenie, ktoré je na každom meči odlišné. Na rúčkach sa objavujú ornamenty, pásiky a veľmi výrazná je slnečná symbolika. „

Zbrane, alebo súčasť kultu?

Odborníci sa môžu dnes iba domnievať, či meče slúžili aj na boj, alebo boli určené výhradne ako predmety obetovania.

Martin Kvietok sa prikláňa skôr k prvej verzii, keďže na hranách mečov sa zachovali ryhy, aké bežne vznikajú úderom hrany o hranu. Okrem toho je na čepeliach zreteľné brúsenie. Ak by sa meče použili iba na obetu, brúsenie by bolo zbytočné.mece3.jpg

„ Zaujal ma tiež malý perforovaný otvor na každej čepeli. Podľa niektorých názorov sa tadiaľ mohla prevliekať šnúrka.

Bojovníkovi takto uviazaný meč nemohli meč z rúk vyraziť, ale naučeným chvatom ho uchopil späť do dlane.“

Tajomstvo žriediel

Zaujímavosťou je, že veľká časť mečov z Liptova sa našla v žriedlach. Vylúčené to nie je ani v prípade mečov z Podkoníc. Približne 300 metrov od lokality Jalové sa nachádza pramenisko, ktoré je už dnes zanesené zeminou. Pred tritisíc rokmi tu však mohlo pokojne stáť obetisko. Záhadou zrejme naďalej zostane, ako sa meče do tejto lokality dostali. Či ich niekto niesol do tejto lokality, no na miesto určenia už nedošiel, alebo či je dôvod úplne iný. „ Väzbu medzi žriedlom a pokladom bude ešte potrebné archeologicky preskúmať,“ doplnil Martin Kvietok. „Keďže je predpoklad, že v lokalite sa môžu nachádzať aj ďalšie cenné predmety z rovnakého obdobia, požiadali sme Krajský pamiatkový úrad o súhlas, aby sme mohli oblasť prehľadať s pomocou detektora kovov. Žiadne cenné nálezy sa nám už však nepodarilo nájsť.“mece4.jpg

Ochrancovia medených ložísk

Archeológ predpokladá, že kult obetovania súvisí práve so žriedlom. Naši pravekí predkovia mali zrejme veľmi bohatý Panteón bohov. Lesy, lúky, polia, ale aj jaskyne, potoky či pramene boli pod ochranou rôznych božstiev. A týmto božstvám praveký človek obetoval a prosil ich o pomoc a ochranu.

Dá sa tiež predpokladať, že meče súviseli s prítomnosťou významných osôb. Bronzový meč si totiž v tom čase nemohol dovoliť každý. To, čo lákalo pravekého človeka do nehostinného hornatého kraja, boli s veľkou pravdepodobnosťou bohaté zásoby medi. Necelé dva kilometre vzdušnou čiarou od Jalovej sa totiž nachádza Špania Dolina, kde sa v lokalite Piesky ťažila meď už v období praveku. Meče tak mohli súvisieť s obchodníkmi, banskými hodnostármi, prípadne ich ochrancami. „ Nález jasne dokumentuje vysokú kultúrnu a duchovnú úroveň pravekých ľudí, ktorí obývali horské oblasti Slovenska,“ dodal archeológ.

Oslávia storočnicu na Slovensku?

Presne o dva roky uplynie sto rokov od nájdenia cenného pokladu. Stredoslovenské múzeum by v tomto období z budapeštianskeho múzea rado zapožičalo meče a vystavilo ich na Slovensku. „ Zatiaľ je to otvorené, ale boli by sme veľmi šťastní, keby sa nám to podarilo,“ dodal archeológ.mece2.jpg

Cenný nález z Podkoníc sa nachádza v depozite Maďarského národného múzea

FOTO - archív M.Kvietka

Spravodajstvo

 


  1. Turisti uviazli v krajne nepriaznivom počasí na Kráľovej holi 671
  2. Banskobystričan vraj marihuanu získal pri pohostinstve. Má podmienku 374
  3. V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň Foto 242
  4. Šéfovi kraja Jánovi Lunterovi pomáha syn Ondrej, neberie za to žiadnu odmenu 212
  5. Sezóna sa ani poriadne nezačala a bežecké trate už ničia skútre Foto 200
  6. Krajskí poslanci súhlasili s výmenou predstavenstva a dozornej rady Banskobystrickej regionálnej správy ciest Foto 199
  7. V breznianskej nemocnici pribudla kaplnka 116
  8. Na strednom Slovensku sú na cestách problémy 109
  9. V MY - Banskobystrické noviny nájdete texty kolied, ktoré budeme spievať na námestí Foto 109
  10. Schválený rozpočet mesta počíta s príjmami 74,5 milióna eur 108

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Turisti uviazli v krajne nepriaznivom počasí na Kráľovej holi

Počas cesty nahor vypovedal ratrak, v ohrození sa ocitli aj záchranári.

Banskobystričan vraj marihuanu získal pri pohostinstve. Má podmienku

Zo zaisteného množstva bolo možné vyrobiť 225 až 445 obvykle jednorazových dávok.

V Brezne chcú žiť bez chémie a konzervantov. Vybudovali vlastnú mliekareň

O mliečne výrobky v Brezne nebude núdza. Poľnohospodárske družstvo Ďumbier okrem pestovania obilnín a chovania dojníc rozbehlo prevádzku mliekarne, kde výrobu masla a tvarohu plánuje postupne rozšíriť o ďalšie produkty zdravej výživy.

Šéfovi kraja Jánovi Lunterovi pomáha syn Ondrej, neberie za to žiadnu odmenu

Na Úrade Banskobystrického samosprávneho kraja sa po nástupe nového šéfa kraja Jána Luntera vykonáva dôkladný personálny audit.

Sezóna sa ani poriadne nezačala a bežecké trate už ničia skútre

Lyžiari sa domáhajú spoločnej akcie, pri ktorej by si na trate posvietila polícia spoločne s lesnou strážou a majiteľmi lesných ciest a zvážnic, prípadne so spoločnosťami, ktoré zabezpečujú úpravu tratí.

Blízke regióny

Záchranári očakávajú ďalší nápor vetra

Stredisko Jasná je bez elektriky a padajú tam stromy. Problémy mali aj v Liptovskej Lúžnej.

Mladá Fiľakovčanka Viktória Póczosová dobýja svet fitnesu

Ako školáčka nemala rada telesnú výchovu. Neskôr sa zoznámila s fitnesom, v ktorom sa jej darí dosahovať úspechy.

Do Korytnice vypravili vlak po štyroch desaťročiach

Po viac ako štyridsiatich rokoch vypravili motorový vlak z ružomberskej hlavnej stanice na trať vedúcu do Korytnice. Ružomberskí nadšenci by boli radi, keby historický vláčik jazdil po trati pravidelne.

Je rozhodnuté, Zvolen ide stavať letné kúpalisko

Najväčšiu investíciu smeruje Zvolen v budúcom roku do Barín.

Razenie tunela Čebrať chcú obnoviť vo februári

Práce sa naplno rozbehnú až po tom, ako diaľničiari ukončia proces posúdenia vplyvov novej trasy tunela na životné prostredie.

Všetky správy

Raši: Pre EEI nie som župan. Treba s ňou skončiť

Z ničoho sa urobila megakauza, sťažoval sa košický primátor.

Faktúra za Kiskove lety stojí na vode

Premiér Robert Fico sa už takmer mesiac vyhráža tým, že pošle Andrejovi Kiskovi faktúru na takmer milión eur za lety do Popradu.

Kiska vymenuje za ústavných sudcov Laššákovú aj Mamojku

Spor o ústavných sudcov sa ťahá už viac ako tri roky. Prezident po rozhodnutí súdu vybral z kandidátov, ktorých zvolil Smer.

Doteraz sme nedávali ani jeden kameň, reagujú v Smere na Ficov výrok

Ak nám niekto bude nadávať do červených kmérov, budeme ho žalovať, vysvetľuje poslanec Dušan Jarjabek, ako pochopil svojho straníckeho šéfa.