BANSKÁ BYSTRICA. Vyťažením pralesa pod Veľkým bokom, ktorý sa nachádza v Národnom parku Nízke Tatry, počet pralesov na Slovensku podľa FSC Slovensko opäť klesol, ďalšie pralesy boli ťažbou dreva vážne poškodené. Lokalita sa nachádza v správe Lesov SR, š. p., odštepného závodu (OZ) Liptovský Hrádok. Podľa Lesov SR o prales nejde, kým odborný posudok nepreukáže opak.
Ako ďalej reagoval v stanovisku podniku jeho hovorca Vlastimil Rezek, Lesy dôrazne odmietajú demagogické zavádzanie verejnosti zo strany organizácie FSC Slovensko. "Vedenie podniku má eminentný záujem o zachovanie pralesov tam, kde takéto porasty skutočne sú, preto všetky lokality s možným výskytom pôvodných pralesov, o ktorých je podnik informovaný, preveruje postupne odborná inštitúcia Národné lesnícke centrum," uviedol.
V rokoch 2009 - 2010 identifikovalo FSC Slovensko 122 lokalít pralesov s výmerou väčšou ako 25 hektárov (ha). Ich súhrnná výmera iba o málo presahovala 10.000 ha, čo je menej ako 0,5 % z výmery slovenských lesov. Podľa FSC Slovensko napriek medzinárodným záväzkom Slovenska snaha o efektívnu ochranu pralesov naďalej zlyháva. Z doterajších výsledkov však podľa Rezeka vyplýva, že z navrhovaných porastov označených FSC spĺňa znaky pralesa iba približne 10 %.
O údajnom pralese v doline Prašivého potoka nemajú Lesy žiadne informácie a takéto porasty v tejto lokalite neboli identifikované. Podnik v tejto lokalite likviduje najmä suché stromy, aby mohol bezpečne, bez rizika úrazu, založiť nový les. Ide o hospodársky les v pásme s 3. stupňom ochrany.
Podľa organizácie v dolinke Prašivého potoka v masíve Veľkého boku v Nízkych Tatrách rástol ešte donedávna smrekový prales. Vo výške približne 1200 1450 metrov nad morom sa na chudobnom kremencovom podloží zachoval zrejme vďaka ťažko prístupnému terénu a pomiestne vystupujúcim skalným útvarom. "Po návšteve lokality sme nechceli veriť vlastným očiam. Z pralesa zostalo len torzo a na väčšine plochy sa nachádzala veľkoplošná holina. Stále tam prebiehala ťažba, vyťažené stromy boli najskôr približované lanovkou, a potom sťahované traktorom po potoku v doline," opísal výkonný riaditeľ FSC Slovensko Juraj Vysoký. Podľa organizácie okrem zničenia pralesa pod Veľkým bokom bol v roku 2010 ťažbou dreva vážne poškodený prales na Smrekovici a v roku 2011 prales Chmelienec.
Všetky tri lokality sú v správe Lesov SR OZ Liptovský Hrádok. Podobný osud však hrozí podľa organizácie v súčasnosti aj ďalším lokalitám pralesov, najviac ohrozené sú lokality smrekových pralesov, "kde sa paradoxne v mene "záchrany smrečín" pred lykožrútom vykonávajú rozsiahle ťažby," uvádza v tlačovej správe.
Organizácia sa téme pralesov intenzívne venuje od roku 2009. "Spoluprácu s Lesmi SR sme od začiatku považovali za kľúčovú. Práve na pozemkoch v ich správe sa nachádza prevažná väčšina slovenských pralesov. Napriek opakovaným snahám zo strany FSC Slovensko je zatiaľ výsledkom len ďalšie ničenie pralesov. Namiesto konštruktívnej diskusie sa Lesy SR sústredili na spochybňovanie výsledkov identifikácie pralesov realizovaného FSC Slovensko," uviedol Marián Jasík, člen projektového tímu organizácie.
"Je načase sa spýtať, aké finančné záujmy sleduje FSC Slovensko vyhlasovaním pralesov za každú cenu a či nejde o aj cielené zavádzanie verejnosti pred presadzovaním nového Zákona o ochrane prírody a krajiny. Ten, mimochodom, v pripravenom znení chystá likvidáciu podniku Lesy SR v súčasnej podobe a umožní v podobe dlhodobých prenájmov skrytú privatizáciu najcennejších štátnych lesných pozemkov," uviedol Rezek. "Organizácie podobné FSC Slovensko by mali namiesto podobných vyhlásení konečne priznať svoj podiel viny na rozšírení lykožrútovej kalamity, keď presadili zákaz odvozu napadnutého dreva z území postihnutých veternou kalamitou," dodal hovorca lesov.
