BREZNO. Členom občianskeho združenia Motulák pred časom učaroval východný svet, a to až natoľko, že sa vydali na 30 dní v ústrety ďalším dobrodružstvám.
Putovanie na motorkách nie je pre každého
So svojím koníčkom začínali postupne. Spočiatku to boli párdňové výlety do Albánska, Rumunska či na Ukrajinu, neskôr si trúfli na mesačné putovanie v Maroku a dnes sú už na dlhé trate dokonale nastavení. Zo skúsenosti vedia, že pre jazdca je prelomových prvých 10 dní, keďže putujú väčšinou mimo civilizácie a spia jednoducho vonku. Hygiena je tiež len otázkou šťastnej náhody alebo dažďa. „Keď sme sa vrátili po 48 dňoch z Mongolska, tak ma vlastný brat nechcel objať,“ smeje sa Ivan Berčík.
Dobrodružstvo nestojí veľa peňazí
Takáto dovolenka nie je o kúpaní v mori a leňošení v hoteloch, cieľom je prejsť čo najviac kilometrov, za čo najmenej peňazí. „Teším sa na to, že sa človek konečne nemusí holiť, že tu nechá mobil a stará sa len o benzín, vodu, pivo a chlieb,“ priznáva Ivan.
Keď je reč o peniazoch, možno sa to nezdá, ale financie na dobrodružstvo tohto typu sú minimálne. „Čím idete ďalej na východ, tým je benzín lacnejší. Aj potraviny si na tých pár týždňov vieme zobrať so sebou.“ Treba však počítať aj s peniazmi na víza a servis motorky, čo zas nie je až také najlacnejšie. Dokopy tak Mongolsko vyjde približne na 1300 eur.
Najlepšie je na východe
Na rozdiel od poslednej cesty sa dvojica priateľov rozdelila. Richard s partiou si zopakuje pobyt v Mongolsku. „Tentokrát prejdeme cez Bielorusko smerom na Moskvu a potom už len priamo na Novosibirsk a Mongolsko. Ideme tam hlavne na ryby,“ hovorí predseda motulákov Richard Kindernay. Kvôli tunajšej rybačke sú ochotní prejsť asi 15 tisíc kilometrov.
Ivanovou destináciou je tentokrát Kaukaz. „Gruzínsko je dosť hornaté, tak uvidíme, ako sa bude správať motorka.“ Zároveň prezrádza, že by sa rád pozrel na Elbrus, kamenné mesto, biblický Ararat, ale aj arménsky recept na marlenku.
Namiesto frajerky motorka
O svojich motorkách obaja cestovatelia hovoria ako o frajerkách. Mená síce nemajú, ale svorne priznávajú, že sa im v prípade núdze prihovárajú, aby drsný terén a náročné podmienky na cestách vydržali. Ivan tej svojej v krajnej situácii dokonca sľúbil nové tlmiče. Vzdať sa jej v prípade poruchy by preto bolo naozaj veľmi ťažké. „Niečo si vieme svojpomocne opraviť, ale keby už došlo k vážnej poruche, tak potom by sme museli nájsť niekoho, kto by motorky na čas uskladnil,“ tvrdí Richard. Našťastie sa takýto scenár ešte nestal.
Jazykový kurz alebo fľaška nad zlato
Ovládať niektorý zo svetových jazykov sa v zahraničí určite oplatí, v odľahlejších častiach Maroka, Albánska či Mongolska sú vám však na dve veci. Akékoľvek bariéry, aj tie jazykové, sa ale dajú zlomiť veľmi jednoducho. „V Albánsku fungovalo, že sme si celkom slušne frkli a keď už sme boli tak dobre pripití, asi dve hodiny sme sa bavili s albánskym poštárom úplne o všetkom.
Popritom je to niečo medzi maďarčinou a fínčinou, čomu nerozumie nik,“ smeje sa Richard. Ivan zase s úsmevom spomína na Mongolov, ktorí zo slovenskej päťdesiatpercentnej pálenky padali zo stoličiek. „Ľudia sú všade rovnakí, či je to Berber, Mongol, Kazach či Rus, všade sú tie isté problémy, ten istý humor. Sme si veľmi podobní po celom svete.“
Na západe nič nového
Východný smer je pre motulákov omnoho zaujímavejší ako ten západný. Komerčný turizmus a krajina pokrájaná na súkromné kúsky - to všetko sú dôvody, ktoré týchto dobrodruhov ženú presne opačným smerom. „V Španielsku pri Gibraltare sme nenašli žiadny kemp, všetko bolo oplotené a len s ťažkosťami sme našli miesto, kde sme prespali.“
Obaja preto dúfajú, že východná časť sa tak skoro nepokazí. „Ľudia sa čudujú, načo tam ideme, že je tam zle, ale práveže tam je dobre. Ja mám väčšie nervy, keď som doma na Slovensku a musím riešiť všetky tie peripetie spojené s týmto nepodareným západným svetom. Tam človek vypne a zrazu je fajn,“ tvrdí Richard a dodáva: „Väčšina presunu je síce nezáživná, ale ja sa tam aj tak teším. Teším sa na kôprovú omáčku, na bábuškine pirohy pri ceste a všetky tie tradičné ruské jedlá.“ A ako býva u motulákov zvykom, vždy na jednej ceste vzniká plán druhej. V poradovníku tak naďalej zostáva Magadan a raz im to snáď vyjde aj okolo sveta.
