BANSKÁ BYSTRICA. Pátranie po primátorskom stĺpe, ktorý sa stal v 90. rokoch 20. storočia súčasťou historickej Radnice bolo síce úspešné, no veľké nádeje na jeho opätovnú inštaláciu nie sú. Stĺp je totiž v zlom stave. Podľa hovorkyne primátora Moniky Pastuchovej mesto v súčasnosti nepovažuje jeho obnovu sa prioritu, no do budúcnosti ju nevylučuje.
Mesto začalo pátrať po stĺpe pred časom na podnet poslanca mestského zastupiteľstva Vladimíra Pirošíka. Stĺp z Radnice zmizol pred niekoľkými rokmi počas rozsiahlej rekonštrukcie objektu a jeho osud bol dlhšiu dobu neznámy.
Nakoniec sa ho podarilo nájsť v depozite Krajského pamiatkového úradu. Fotodokumentácia mestského úradu však jasne napovedá, že stĺp, uložený v spráchnivenej drevenej schránke, je výrazne poškodený a jeho obnova by si vyžiadala výraznejší zásah.
To, ako stĺp dopadol, je podľa poslanca Pirošíka veľká škoda a súčasne aj hanba: „Mesto si opravu v tejto ekonomickej situácii nemôže dovoliť, no myšlienky zverejniť zoznam všetkých prvých mužov mesta by sa nemalo vzdať. Možno by bola vhodná aj iná forma ako stĺp,“ dodal.
Niečo podobné ako banskobystrický primátorský stĺp majú podľa neho aj Trnava, Bratislava, Žilina a tiež mnohé významné mestá v Európe.
Nápad na inštalovanie primátorského stĺpa sa zrodil po roku 1989 v hlave prvého ponovembrového primátora Stanislava Miku. Ten nám už pred časom povedal, že koncepcia na vytvorenie stĺpa vznikla v čase, keď sa začala opravovať sobášna sieň a vstup do Radnice. Mesto dalo v tom čase urobiť štúdiu, ako by mala Radnica vyzerať v budúcnosti. Súčasťou interiérového riešenia bol aj primátorský stĺp.
Pôvodne sa uvažovalo, že by na ňom mohli byť vyryté mená všetkých známych predstaviteľov mesta od najstarších údajov po súčasnosť. Išlo by však o poriadne dlhý zoznam, takže prednosť nakoniec dostala myšlienka, aby sa mená predstaviteľov mesta z obdobia stredoveku uložili do špeciálneho tubusu, ktorý by vyplnil vnútro stĺpa. Na samotnom stĺpe by boli iba mená primátorov z obdobia novoveku.
Historické záznamy hovoria, že banskobystrickí mešťania si spočiatku volili podľa kráľovského privilégia spomedzi seba richtára na funkčné obdobie jedného roka. Meno prvého richtára sa zachovalo už z trinásteho storočia.
Za dlhé storočia sa predstavitelia mesta nazývali rôzne. Richtárov nahradili v 19. storočí mešťanostovia, potom starostovia, predsedovia mestských národných výborov až po dnešných primátorov.
