BANSKÁ BYSTRICA. Zastúpenie smreka v slovenských lesoch klesne v budúcich desaťročiach zo súčasných 25 percent minimálne o tretinu. Otepľovanie spôsobí, že smrek bude mať tendenciu presúvať sa do vyšších nadmorských výšok, zároveň sa rozšíri jeho hlavný škodca lykožrút. O vplyvoch klimatických zmien na les TASR diskutovala s odborníkmi Lesov SR, š. p. - vedúcou odboru usmerňovania lesníckej činnosti Alenou Ábelovou a rozvojovo technickým riaditeľom Jánom Švančarom. Klimatické zmeny sú jednou z hlavných príčin hynutia smrečín, konštatovala Ábelová.
Švančara pripomenul, že počas vývoja človeka aj prírody neustále dochádza k určitým zmenám a svojim spôsobom sa s nimi časom vyrovnávajú. Človek ako uvedomelý lesník by mal však prírode na základe svojich skúseností a vedeckých poznatkov pomáhať, aby sa cez takéto zmeny ľahšie preniesla.
Ábelová priblížila, že Tomáš Hlásny z Národného lesníckeho centra vo Zvolene vo svojom odbornom článku hovorí o postupe zmeny klímy a o náraste teploty vzduchu od konca 19. storočia do súčasnosti približne o 0,8 stupňov Celzia. Podľa prognózy sa do roku 2100 teplota zvýši o 1, 8 stupne Celzia. Lesy to ovplyvní v tom, že dôjde k zníženiu produkcie a mortalite dreviny položenej v najnižšej nadmorskej výške, pretože na suchu a v teple nedokáže fungovať. Na hornej hranici rozšírenia, pokiaľ ide o nadmorskú výšku, bude vegetovať lepšie a prípadne sa bude rozširovať ešte vyššie. Platí to aj o smreku. "Má rád vlhko a nemá rád až také vysoké teploty," konštatovala Ábelová. Podľa Švančaru to pritom nie je tak, že každý výškový stupeň je, pokiaľ ide o plochu, rovnomerne zastúpený. "Čím ideme vyššie, tým tej plochy ubúda." Nemožno tak rátať s tým, že ak sa zmení počasie, smrek sa presunie napríklad o 100 metrov vyššie a stále ho bude rovnako. "Nebude, lebo nebude mať kde byť," konštatoval Švančara. Podľa Ábelovej je vplyvom zdvihnutia priemerných teplôt svetovým trendom, že sa horná hranica lesa posunula až o 130 metrov za posledných 50 rokov.
Lykožrút sa v minulosti podľa Ábelovej v nadmorskej výške 1100 metrov vôbec nevyskytoval, dnes ho tam už bežne nájdeme ako škodcu. A tam, kde vytváral jednu, dve generácie za rok, momentálne vytvára dve či tri. "Má sa lepšie," konštatovala. Tento podkôrnik nemá totiž rád extrémne chladné zimy a letá, kedy sa vyvíja menej intenzívne. Podľa Ábelovej je veľmi dôležité, aby sa vykonali všetky potrebné opatrenia proti tomuto hmyzu.
Švančara ďalej priblížil, že sa u nás rozširujú teplomilné dreviny ako agát, hrab či dub cerový, ktoré sú z pohľadu drevospracujúceho priemyslu nevýznamné. Nikto však nevie v súčasnosti povedať, či budú v budúcnosti viac cenené mechanické vlastnosti dreviny ako smrek alebo energetické vlastnosti drevín ako dub cerový, ktorý má podstatne vyššiu výhrevnosť. "Možno bude za 50, 100 rokov taký dopyt po energii, že nám nebude záležať na tom, aký to má kvalitný kmeň, rovné výrezy, ale koľko biomasy vyprodukuje z pohľadu energetickej sebestačnosti," konštatoval.
Švančara oboznámil aj s ďalším problémom, ktorý sa v poslednej dobe objavuje každú jar. Umelé zalesňovanie, ktoré musí podnik každý rok na základe predpisov a zákona vykonávať, je veľmi závislé na jarnej vlahe. "Ak tá nepríde, máme podobné problémy ako poľnohospodári. Jednoducho je ujatosť sadeníc nízka a musíme to potom dodatočne vylepšovať, znova zalesňovať. Veľmi to ide do nákladov, aj celej produkcie sadbového materiálu," upozornil Švančara.
