BANSKÁ BYSTRICA. V MY – Banskobystrických novinách sme už začiatkom tohto roka spustili diskusiu na tému budúcnosti Banskobystrického námestia. Čitatelia na ňu reagovali veľmi živo, čo potvrdilo skutočnosť, že práve vzhľad námestia je témou, ktorá zaujíma takmer každého. Na podnet poslanca mestského zastupiteľstva Milana Lichého by malo mesto predložiť na jesenné zastupiteľstvo návrh opatrení na zvýšenie atraktívnosti tohto centrálneho mestského priestoru.
Klub nezávislých poslancov Banskobystrická alternatíva pripravil pred niekoľkými dňami diskusiu s podobnou témou. Podľa poslanca Vladimíra Pirošíka bolo jej cieľom odhaliť silné stránky i slabiny námestia pohľadom odborníkov i radových občanov mesta a načrtnúť perspektívy ďalšieho smerovania tohto priestoru. „Hovorí sa, že každé námestie by malo mať hlavu, srdce a žalúdok - teda radnicu, kostol a trh. My ako nezávislí poslanci chceme v prvom rade načúvať, aké predstavy majú o námestí obyvatelia,“ dodal.
Tŕňom v oku sú šiatre
Viacerým prítomným prekáža nekoncepčnosť v riešení letných terá, ktoré neraz pôsobia rušivo, prekrývajú výhľady na námestí samotnom i smerom do priľahlých historických ulíc. Urbanistka Mária Chocholová z rady mesta pre architektúru a urbanizmus konštatovala, že na ploche námestia by sa nemali nachádzať objekty, ktoré pôsobia ako stavby. Každá z priľahlých ulíc bola v minulosti navrhnutá tak, aby pôsobila ako dominanta. Týka sa to napríklad Národnej ulice, kde by mali byť smerom od námestia zachované výhľady na Urpín. Bráni tomu však nevzhľadné vonkajšie sedenie s celtovinovými plachtami. „V tomto smere by malo byť jasne určené, aké plochy by mali vonkajšie sedenia zaberať, aby sa zachovali takéto hodnotné priehľady,“ doplnila.
Problémom je podľa nej aj skutočnosť, že niektoré vonkajšie sedenia siahajú až k fasádam domov, čím sa odrezala prirodzená cestička pre chodcov popri domoch a tí musia objekty obchádzať.
Poslankyňa Ľudmila Priehodová konštatovala, že keby malo mesto platný územný plán centrálnej mestskej zóny, mnohé problémy by to zjednodušilo.
Chcú jednotné pravidlá hry
Polemika vznikla aj okolo otázky, či na námestie patria secondhandy, prípadne predajne s čínskym tovarom a akým spôsobom by bolo potrebné regulovať niektoré rušivé reklamy a pútače. Zástupca podnikateľov Martin Repaský, ktorý podniká od roku 1984 v oblasti pohostinských služieb si názory na architektonickú a urbanistickú skladbu námestia ctí, mali by však rešpektovať moderné trendy. „Nebolo by dobre, ak by na námestí ostali iba holuby a vytratili sa z neho ľudia,“ dodal. Mesto by preto malo podľa neho stanoviť presné a jednotné pravidlá hry pre všetkých podnikateľov.
Viacerí diskutujúci podotkli, že o vzhľade námestia rozhodujú aj zdanlivé detaily. Popraskaná dlažba, prázdne koše na kvety na stĺpoch verejného osvetlenia, či minimum kvetináčov v oblokoch domov.
Nie je to len o ploche
Historička architektúry Klára Kubičková je presvedčená, že téma námestia sa netýka iba jeho plochy. „Je to krásny priestor, ale mu niekedy zlými rozhodnutiami z tejto výnimočnosti uberáme.“
So vzhľadom námestia podľa nej úzko súvisia aj pasáže a vnútorné nádvoria. „Neraz sú to zbúraniská v centre mesta, ktoré by mohli slúžiť na posedenia a oddych. V súčasnosti sa podľa nej vyvíja tlak na poslednú parkovú zeleň v centre mesta. „Chýba tiež otvorenosť objektov na námestí. Turisti sa dostanú v podstate iba do múzea, ostatné objekty sú pre nich neprístupné. Pred časom skúsil otvoriť aspoň na krátku chvíľu svoje brány biskupský palác a stretlo sa to s veľkým ohlasom.“
Viacerých diskutujúcich sa negatívne dotkli snahy vniesť na námestie život netradičnými akciami. Pod paľbou kritiky bola napríklad akcia spred niekoľkých rokov, keď na námestie doviezli v lete piesok a hral sa tu plážový volejbal.
