NÍZKE TATRY . Slovenské národné parky majú dlhodobo problémy s plnením požiadaviek Svetovej únie ochrany prírody (IUCN) pre kategóriu národný park. Bývalý riaditeľ Správy Národného parku Nízke Tatry Marian Jasík dokonca tvrdí, že podľa najprísnejších meradiel nemáme žiadne.
„Na Slovensku je názov národný park nálepka pre turistov. Ako môže byť národným parkom územie, kde vyrúbu tisíce hektárov lesov a ďalšie tisíce vystriekajú chémiou ako v NAPANT-e? V niektorých častiach národných parkov už ani netvárime, že ich chránime,“ tvrdí.
Šéf Štátnej ochrany prírody Ján Zuskin pripúšťa, že naše národné parky nespĺňajú všetky kritériá IUCN. Tvrdí však, že podobne sú na tom aj ďalšie na svete, pretože svetová únia stanovila kritériá pre modelové, vzorové parky.
„To by sme museli zrušiť väčšinu národných parkov. Napríklad v TANAP-e by zostali len územia, ktoré sú v piatom stupni ochrany, aj to nie všetky. Myslím si, že z hľadiska krajiny treba chrániť väčšie územia, aj keď nie tak prísne,“ konštatoval riaditeľ ŠOP SR.
Ochranár Erik Baláž stojí na turistickom chodníku, ktorý smeruje do sedla Lenivá v Národnom parku Nízke Tatry. Ukazuje na holé stráne oproti, ktoré pretína lesná cesta.
„Máme deväť národných parkov. Ani jeden z nich nespĺňa medzinárodné kritériá. Toto je typický obraz dolín. Nad cestou je už národný park. Nájdite desať rozdielov. Nenájdete. Keby tu národný park nebol, nič by sa nezmenilo,“ sarkasticky dodal.
Ešte pred vetrovou kalamitou v roku 2004 boli na okolitých kopcoch 120 ročné a staršie lesy, hovorí. Víchrica ich čiastočne vyvrátila, ale podľa Baláža sa ich tam vtedy zachovalo ešte stále dosť.
„Z kráľovohoľskej časti Národného parku Nízke Tatry sa stal lesný závod. Chceme zachrániť aspoň tretinu,“ na veľkej ortofotomape ukazuje, ako sa postupne mení charakter národného parku.
Michal Wiezik z Fakulty ekológie a environmentalistiky Technickej univerzity vo Zvolene hovorí pri pohľade na holiny o nevídanej devastácii pre svetové národné parky. Keď dáva študentom typovať, koľko výnimiek úrady udelia ročne na Slovensku iba v najvyššom, piatom stupni ochrany, typujú okolo 50.
„Keď im poviem, že ich je priemerne tri tisíc, nechápu,“ dodáva.
Zuskin tvrdí, že ochrane prírody nepomáhajú extrémne postoje. Ani príliš voľný prístup, ale ani mantinelistický - buď chrániť najprísnejšie, alebo nechrániť vôbec.
„V ekosystéme sú etapy, keď sa zrúti, ale všetko začína odznova. Ak nejaké územie stratilo načas, napríklad vplyvom kalamít, hodnotu, to neznamená, že je bezcenné a netreba ho chrániť,“ myslí si Zuskin.
Ochranári sa zhodujú, že štát nie je schopný chrániť, ani starať sa o územia v rôznom stupni ochrany, ktoré sa rozprestierajú na ploche podstatne presahujúcej milión hektárov. V minulosti navrhovali zmenšiť rozlohu chránených území o takmer polovicu, ale zväčšenie bezzásahových zón na minimálne štvrtinu chránenej plochy, ktorá by zostala.
Bývalý šéf NAPANT-u Jasík tvrdí, že keď štát nezvláda manažment chránených území, mal by rozdeliť zodpovednosť. O zeleň v intravilánoch mesta by sa mohla starať obec a o terajšie chránené krajinné oblasti župy. Štát by dôsledne chránil územia Natura 2000, národné parky a poskytoval by servis ostatným cez svoje odborné organizácie.
Pred niekoľkými dňami prišli aktivisti s čiastkovým návrhom pre NAPANT. Keďže príbeh národného parku označujú za najväčšiu ekologickú katastrofu za posledných sto rokov, vláde predložia projekt na podstatné zmenšenie východnej – kráľovohoľskej časti národného parku (vyše 33 tisíc hektárov) a vytvorenie jednej bezzásahovej rezervácie s rozlohou vyše desať tisíc hektárov.
„Ak by štát sám sebe nekládol prekážky, do pol roka by mohla byť vo východnej časti NAPANT-u bezzásahová rezervácia a zachránili by sme aspoň zvyšok toho, čo zostalo,“ dodal Baláž.
