ZÁVADKA NAD HRONOM. BREZNO. Pozor, zvýšený pohyb medveďa hnedého! Tabuľa, ktorá najnovšie víta návštevníkov doliny Hronec neďaleko obce Závadka nad Hronom pri vstupe do Národného parku Muránska planina, mnohých turistov prekvapila.
Medveď tu nežije prvý rok
Hubári, cyklisti, turisti aj rekreanti sa majú o niečo viac na pozore, ako v minulosti. V lesoch sa objavili informačné tabule, ktoré tu nikdy predtým neboli, na rozdiel od predátora, na ktorého upozorňujú. „Cieľom osadenia tabúľ je len informovať verejnosť, resp. ľudí, ktorí sa pohybujú v teréne, kde potencionálne môže dôjsť k nebezpečnému stretu,“ povedal Milan Boroš, riaditeľ Správy Národného parku Muránska planina v Revúcej. Medvede na Horehroní nežijú prvý rok, preto nás zaujímalo, prečo tak ochranári urobili práve teraz. Dozvedeli sme sa, že táto informácia nie je tak celkom smerovaná k miestnemu obyvateľstvu, ako skôr k návštevníkom a turistom. Tí, na rozdiel od domácich, nemusia vedieť, že sa v okolitých lesoch pohybuje šelma takej sily a rozmerov.
Jedna z tabúľ. Niekomu naženie strach, iní ju ignorujú
FOTO: EVA ŠIPOŠOVÁ
Ako huby po daždi
Ochranári osadili až tri druhy tabúľ, ktoré majú okrem iného verejnosť environmentálne vzdelávať. Veľký informačný panel, ktorý sa nachádza na Veľkej lúke a pri horskom informačnom stredisku Burda, poskytuje stručný prehľad o bionómii medveďa hnedého s ukážkami niektorých pobytových znakov. Nechýbajú ani informácie o tom, ako sa správať v prípade stretu a ako mu predchádzať.
Podobné rady obsahuje aj menšia tabuľa s dvojjazyčným textom Územie s výskytom medveďa, ktorá má takisto preventívny charakter. Tretí druh tabuľky, ktorá upozorňuje na zvýšený pohyb medveďa, je len dočasný, pretože sa údajne nachádza len v lokalitách, kde medveďa s určitosťou videli a kde sa zdržiava napríklad z dôvodu sezónneho dostatku potravy. „Predpokladáme, že túto tabuľu neskôr, keď sa medveď presunie ďalej, k inému zdroju potravy, odstránime,“ tvrdí Boroš.
Nevedia, koľko ich je
Jedným z dôvodov, pre ktorý ochranári prišli s touto aktivitou je zvyšujúci sa počet potencionálne nebezpečných stretov ľudí s medveďom hnedým. Riaditeľ Správy NP Muránska planina však upozorňuje na to, že v tejto súvislosti sa zámerne vyhýba slovnému spojeniu - z dôvodu zvýšeného počtu medveďov. „Toto zatiaľ nemôžeme potvrdiť, keďže presné počty, s ktorými by bolo možné zodpovedne pracovať, zatiaľ nemáme. Niekoľko skupín, ktoré pracujú s číslami v súvislosti s počtom medveďov hnedých (rôzne neziskové združenia, Štátne lesy, jednotlivci) na Slovensku uvádza tak rozdielne čísla a s takou amplitúdou rozsahu, že môžeme dospieť len k jednému výsledku - vôbec nevieme, koľko medveďov je na Slovensku. Ich počet len odhadujeme.“
Nielen medveď sa správa inak
Z odborných kruhov čoraz častejšie zaznieva tvrdenie, že sa zmenilo samotné správanie medveďa tým, že človek výrazne ovplyvnil jeho životné prostredie. Viac ľahko dostupných odpadkov, nájazdy zberačov lesných plodov, častejší pohyb ľudí v teréne. „Na toto všetko medveď prirodzene reaguje tým, že sa pri hľadaní potravy dostane do blízkosti ľudí a nechápe, že kontajner plný potravy, nie je pre neho. Človeka v jeho blízkosti môže považovať za hrozbu či potravného konkurenta a to môže byť dôvod k útoku.“
Riaditeľ Správy NP takisto tvrdí, že pokiaľ medveď na chodníku, kde sa pohybujú ľudia, nájde napríklad zbytky chleba, automaticky si ich spojí s človekom, a to aj neskôr, keď stretne ďalšieho, z ruksaku ktorého cíti potravu. „Určite ste počuli o prípadoch, kedy turisti dokonca mladé medvede kŕmili, a o chatároch, ktorí chcú, aby si turisti medveďa odfotili z pohodlia hotelovej izby, a preto medveďom zámerne dávajú potravu do blízkosti svojho ubytovacieho zariadenia, snáď ani nemusím hovoriť,“ vysvetľuje Milan Boroš.
Ako sa vyhnúť stretu
Nachádzame sa pri informačnom stredisku Burda. Skutočne tu stojí nový infopanel, ktorý ozrejmuje návštevníkom život a správanie obávaného predátora. Stojí tu, že medveď je prirodzene plaché a opatrné zviera, ktoré väčšinou pred človekom rýchlo utečie. Prevažná časť zranení je spôsobená jedincom reagujúcim v sebaobrane. Ak chcete minimalizovať riziko stretu, netreba chodiť do lesa za šera, keď sú medvede najaktívnejšie, pri zbere lesných plodov je vhodné upozorňovať na svoju prítomnosť aspoň hovoreným slovom a pri pobyte v prírode sa neodporúča zanechávať zvyšky z potravín napríklad v okolí chaty. Inštrukcie na tabuli nás pripravujú aj na nechcené priame kontakty. V prvom rade treba na seba upozorniť hlasom, nikdy nie krikom. Ak medveď neujde, je možné, že ide o medvedicu s mláďatami. V tom prípade treba pomaly ustupovať, nekričať, nerobiť prudké pohyby a nepozerať sa medvedici priamo do očí. Údajne by to mohla považovať za hrozbu a zaútočiť.
Do zrubu neďaleko sedla Budra prichádza veselá kôpka turistov s deťmi z Pohronskej Polhory. Na otázku, či v týchto končinách niekedy stretli medveďa odpovedajú: „My sme len občasní turisti, takže my ťažko stretneme medveďa. Jedného sme síce videli, ale nestretli sme sa s ním zoči-voči. Prechádzal cez cestu, keď sme išli na aute. Ale aj včera sme napríklad stretli medveďa. Ľuba Medveďa,“ dodávajú so smiechom.
Monitoring možno zodpovie nezodpovedané
Pri poslednom sčítaní realizovanom na jeseň minulého roka Správa NP v rámci Muránskej planiny identifikovala 14 medveďov, ale toto číslo podľa slov Milana Boroša nie je smerodajné. „Bolo, bohužiaľ, veľmi zlé počasie.“ V súčasnosti ale Štátna ochrana prírody realizuje projekt, ktorý by mal zodpovedať na otázky, koľko máme medveďov na Slovensku, aká je ich veková a pohlavná štruktúra, a aký priestor potrebujú na to, aby ku konfliktom nedochádzalo. „V rámci projektu sa niektorým medveďom zakladá obojok, vďaka ktorému môžeme pozorovať jeho pohyb, dostávame niektoré biometrické údaje a verte, sú to veľmi zaujímavé skutočnosti.“ Podľa nich sa medveď z Vysokých Tatier dokáže dočasne presunúť takmer k maďarskej hranici a najmä ľudia z regiónov, cez ktoré prechádza, môžu nadobudnúť mylný dojem, že šelma sa u nich usadila natrvalo.
