BANSKÁ BYSTRICA. Vo viacerých lokalitách Slovenska zaznamenali obyvatelia výrazné poškodenie borovicových porastov. Na napadnutých stromoch má ihličie farbu hrdze, stromy usychajú. Nie je vylúčené, že v nasledujúcich rokoch sa môže situácia ešte zhoršiť ,podobne ako v iných európskych krajinách.
Hoci borovice sme v minulosti považovali za odolné stromy, situácia sa mení. Na svedomí to majú viaceré hubové ochorenia, z ktorých patria k najrozšírenejším červená a hnedá sypavka. Ochorenie spôsobujú hubové patogény, ktoré majú za následok poškodenie porastov v niektorých lokalitách.
Pôvod v Amerike
Sypavka má pôvod v strednej Amerike, odkiaľ sa infikovanými sadenicami dostala aj do Európy. Výnimkou nie je ani skutočnosť, že pôvodcovia ochorenia často poškodzujú aj semenáčiky a sadenice v škôlkach. Európske krajiny prijali v tomto smere viaceré preventívne opatrenie, ku ktorým patrí aj ničenie napadnutých drevín, pričom ani náchylné hostiteľské dreviny sa nesmú dávať do obehu.
Vedecká pracovníčka Ústavu ekológie lesa SAV Gabriela Juhásová konštatovala, že poškodené borovicové porasty zaznamenali nielen v lesoch, ale časté sú aj v mestskej zeleni: „Vysokým stupňom poškodenia sú znehodnotené borovice na celom území Slovenska, v parkoch, uličných výsadbách, špeciálnej zeleni, v cintorínoch a podobne. Citeľné je to napríklad na porastoch pri bratislavskom krematóriu, v Piešťanoch, v Nitre ale aj ďalších slovenských mestách.“ Jedinou účinnou ochranou je chemický postrek, ktorý sa však dá v súčasnosti iba s problémami využiť u vysokých stromov a vylúčená je jeho aplikácia v národných parkoch.
Choroby zaznamenali aj v Banskej Bystrici
Ochoreniam borovíc sa nevyhla ani mestská zeleň v Banskej Bystrici. Zástupca riaditeľa ZAaRESu Ľubomír Bendík potvrdil, že situáciu priebežne sledujú, konzultujú s odborníkmi a snažia sa priebežne prijať preventívne opatrenia. Doteraz sa potvrdili dva typy hubových ochorení. Keďže chemická ochrana je v zastavanom území zložitá, uprednostňujú mechanickú ochranu. „K odporúčaniam odborníkov patrí sadenie borovíc v dostatočnej vzdialenosti a zabezpečenie živín. Ak zistíme, že ihličie je napadnuté, odstraňujeme ho, zhrabeme a následne pálime. Tak sa dá zatiaľ najúčinnejšie zabrániť šíreniu ochorenia,“ dodal.
Modranie dreva
Medzi odborníkmi sa neraz objavuje aj názor, že za súčasným rýchlym šírením hubových ochorení môže byť globálne otepľovanie. Podľa Gabriely Juhásovej sa to jednoznačne nepotvrdilo, príčinou je skôr komplex viacerých faktorov: „Vzhľadom nato, že na suchých stromoch sú reprodukčné orgány húb, ktorými sa šíria na zdravé stromy, odporúča sa mechanická ochrana – likvidácia suchých stromov, dodržanie čistoty porastu. Na druhej strane si myslím, že príroda sa s týmto negatívnym fenoménom postupne vysporiada, ale treba jej pomôcť znížením infekčného tlaku“ doplnila.
Patogény zvyčajne prezimujú na šiškách, neskôr sa spóry zachytia na ihliciach a vyklíčia za optimálnych podmienok. Patrí k nim teplo a dostatok vlahy, takže posledné roky boli pre ich šírenie takmer ideálne. Spóry neskôr preniknú do dreva, upchávajú cievy a vypúšťajú do rastliny toxické látky. Odborníci tomu hovoria aj modranie dreva.
Lesníci evidujú aj ďalšie ochorenia
Situáciu priebežne vyhodnocujú aj pracovníci Lesov SR. Podľa hovorcu Vlastimila Rezeka posledný problém tohto charakteru zaznamenali v jarných mesiacoch: „Borovice, najmä lesnú a čiernu, napáda huba Gremmeniella abietina, ktorej výskyt bol na Slovensku do tohto roku iba zriedkavý. Huba po napadnutí stromu spôsobí odumieranie podkôrnych pletív a nasledovné uschnutie stromu,“ doplnil.
Menej napadnuté jedince majú podľa neho šancu sa v priebehu niekoľkých rokov zregenerovať, sú však menej odolné voči podkôrnemu hmyzu.
„Aj keď niektoré stromy prežijú, huba v poraste zostáva napríklad na odumretých vetvách, opadnutých na zem . V prípade priaznivých klimatických podmienok môže znova ohroziť stromy a to až do desiatich rokov od pôvodnej nákazy. Rozšírenie tejto huby zaznamenala lesoochranárska služba najmä v oblasti Štiavnických vrchov, Javoria a Krupinskej planiny.“
K odporúčaným opatreniam patrí odstránenie stromov s poškodením viac ako 50 percent koruny a odstránenie zvyškov po ťažbe, najlepšie spálením. Potrebná je aj kontrola ponechaných stromov a priebežné odstraňovanie týchto stromov napadnutých podkôrnym hmyzom.
Závislé od počasia
V prípade rozšírenia húb je základnou podmienkou priaznivé počasie. Rezek dodáva:“Táto huba sa najlepšie rozširuje, keď je vlhká jar a časť leta, suchá jeseň a zima a silné zimné mrazy. Ťažko preto jednoznačne prisúdiť rozšírenie tejto huby globálnym zmenám klímy,“ doplnil.
Podobné problémy sa podľa neho vyskytovali aj v minulosti. Napríklad v roku 1959 spôsobila vážne hynutie borovíc huba Cennangium ferruginosum, v roku 1996 bola zistená na Slovensku huba Mycosphaerella pini, ktorá spôsobuje už spomínanú červenú sypavku borovíc a škodí najmä na plantážach a lesných škôlkach. Od roku 2000 až do roku 2007 napádala vo zvýšenej miere borovice huba pyknidovka beľová (Sphaeropsis sapinea), ktorá poškodzuje mladé výhonky.
