Banská Štiavnica má svojho neopakovateľného Nácka, Česi si zas vymysleli fiktívnu postavu univerzálneho génia Járu Cimrmana. Na Španej Doline chcú vdýchnuť život šibalskému baníkovi Handzovi.
ŠPANIA DOLINA. Známa banícka obec Špania Dolina, ktorej aušusnícke služby vlani zapísali do reprezentatívneho zoznamu nehmotného kultúrneho dedičstva, nemá zatiaľ postavičku, ktorá by vtipným spôsobom glosovala ťažký banícky život a robila by ho ľahším.
Zmeniť by to chceli členovia baníckeho bratstva Herrengrund, ktorí už pracujú na konečnej podobe tejto fiktívnej postavy.
Člen spolku Ján Kollár informoval, že v špaňodolinskej tradícii sa ako výmyselník a ľudový rečník najčastejšie spomína Handzo a je s ním spojených mnoho legiend.
Handzo je typické banícke meno, ktoré sa objavuje aj v najznámejšej baníckej piesni Vstávaj, Handzo hore, na baňu klopajú. Hoci ide podobne ako v prípade Banskej Štiavnice o fiktívnu postavu, týmto menom volali aj v Španej Doline huncútov, výmyselníkov a predovšetkým ľudových zabávačov.
„Pre Handza sme už vytvorili kufor aj drevenú lyžicu a teraz chceme celú myšlienku dotiahnuť do finálnej podoby,“ dodal Ján Kollár.
Svojský banícky humor
Najťažšie bude nájsť človeka, ktorý ma banský humor v krvi. V Banskej Štiavnici sa to darí už dlhé desaťročia. Jedným z prvých Náckov bol stredoškolský profesor Jozef Vášáry, otec známej sesterskej dvojice Magdy a Milky Vášáryových. V súčasnosti sa Náckovým šibalstvám už roky s nasadením venuje banícky dôchodca Jozef Osvald.
„Banícky humor je veľmi svojský a má svoju tradíciu. Vznikal na prelome 19. a 20. storočia, keď boli hodnoty života iné ako dnes. Chceme ho cez Handza podať tak, aby mu rozumela aj mladá generácie,“ hovorí Ján Kollár.
So špaňodolinskými baníkmi je spojených mnoho úsmevných legiend. Zaujímavosťou je, že ich „kmeňová“ krčmička nebola priamo v obci, ale bola to povestná Vináreň 6 v Banskej Bystrici. Práve k nej a nekonečnému prekáraniu Banskobystričanov a Špaňodolincov by sa malo viazať množstvo veselých príbehov.
Klopačku ignoroval
O samotnom Handzovi kolujú legendy, že to bol nižší banský úradník, ktorý s obľubou bojkotoval zvuk klopačky a takmer vždy do práce zaspal. Tak ako má štiavnický Nácko svoju ženu Lénu, tak by mal mať aj Handzo svoju Magdalénu.
Handzo by sa mohol stať súčasťou baníckych slávností šachtágov, no príťažlivý by mohol byť aj pre početných turistov v obci. Vzorom Herrengrundu je síce štiavnický Nácko, nechcú ho však kopírovať. Špania Dolina má svoje vlastné legendy, zvyky a tiež typický slangový jazyk starých baníkov.
Nácko je pre Štiavnicu podobným symbolom ako pomalý vláčik, nazývaný štiavnická Anča. Okrem tradičných baníckych akcií sa konajú aj úsmevné pochôdzky tejto ojedinelej postavičky ulicami. V meste má mať dokonca sochu, akúsi obdobu bratislavského „čumila.“ Mesto dalo na tento účel dokonca vypísať verejnú zbierku.
Reakcie na túto sochu však sú stále rozporné. Zatiaľ čo časť obyvateľov by ju v meste privítala, hlavne umelecká verejnosť sa k týmto plánom postavila rezervovane. Chýbala im nielen verejná diskusia, no stavba tejto sochy by podľa nich balansovala na hrane neúnosného gýča.
