Sú medzi nimi aj pohľadnice na dreve, skle, kove či veľmi cenné, ručne vyšívané pohľadnice. Popredného zberateľa si pred rokmi všimol aj prestížny časopis Vogue.
HORNÁ MIČINÁ. Ak chcete zažiť neobyčajný pocit a mať celý svet sústredený v jednej miestnosti, nenechajte si ujsť príležitosť a 5. augusta navštívte obecný úrad v Hornej Mičinej.
Prierezová výstava známeho zberateľa pohľadníc Štefana Dubovského bude výberom najzaujímavejších a najhodnotnejších častí jeho rozsiahlej zbierky. Od roku 1956, kedy zberateľskej vášni prepadol naplno, v nej už sústredil viac ako 50-tisíc kusov pohľadníc.
Hoci pohľadnice z celého sveta tvoria jeho hlavnú zberateľskú doménu, venoval sa súčasne zbieraniu bankoviek od obdobia Rakúsko–Uhorska po súčasnosť. V súčasnosti má z nich kompletnú zbierku, pričom v nej nechýbajú ani sovietske „papyrusky“ či bankovky z terezínskeho ghetta.
Papyrusky, ako ľudia zvykli nazývať Československé vojenské poukážky, boli navrhnuté podľa vzoru sovietskych bankoviek a slúžili pre potreby oslobodzovacích vojsk na území Československa. Po tom, ako stratili hodnotu, zvykli si do nich údajne vojaci šúľať tabak.
Sto rokov stará Banská Bystrica
Štefan Dubovský prezrádza, že na výstave po prvý krát predstaví aj približne dvesto pohľadníc a fotografií starej Banskej Bystrice. Niektoré z nich majú okolo sto rokov a zachovali sa iba po jednom exemplári. Okrem pohľadov na staré mesto ponúkajú aj snímky najväčšej povodne z roku 1974, či vojnou zničenú Banskú Bystricu.
„V čase, keď domáce archívy starých Banskobystričanov obsahovali takéto cenné kúsky, pochodil som za nimi polovicu mesta,“ dodal.
Od murárčiny k zberateľstvu
Zberateľ prezrádza, že táto záľuba ho stála prakticky všetok voľný čas a peniaze. „Musel som to robiť tak, aby som v nijakom prípade neukrátil rodinu,“ hovorí.
Pán Štefan sa vyučil za murára, neskôr vyštudoval večernú priemyslovku a celý život pracoval na rôznych postoch vo vtedajších Vojenských stavbách. O voľný čas mal vždy postarané, okrem rodiny ho venoval svojej najväčšej záľube. Keď sa dostal ku kontaktom na zberateľov pohľadníc z celého sveta, rozprúdil s nimi veľmi intenzívnu korešpondenciu. Dnes archivuje okrem pohľadníc aj listovú korešpondenciu prakticky z každej krajiny sveta spolu s originálnymi poštovými známkami. „Z tohto pohľadu má zbierka hodnotu aj pre filatelistov.“
Po tom, čo ho pred rokmi ocenili v celosvetovej súťaži zberateľov pohľadníc, písali o ňom aj v prestížnom časopise Vogue.
Pomáhal si otvorenými zásielkami
Za socializmu bolo zberateľstvo drahým koníčkom. Jedna zásielka na americký kontinent s desiatimi pohľadnicami stála okolo 40 korún. V čase, keď človek zarábal necelé dve tisícky a mesačne odišlo takýchto zásielok viacero, poriadne to ukrajovalo z rodinného rozpočtu. „Nikdy som nepil, nefajčil, žil som skromne a všetky ušetrené peniaze som dával do svojej záľuby,“ dodal. Hľadal však spôsoby, ako stisnúť náklady nadol. Jednou z možností bola forma otvorenej listovej zásielky, ktorá sa zo socializmu dala využiť. Text bol síce obmedzený na päť slov, ale poštovné bolo podstatne lacnejšie.
Postupne sústreďoval cenné pohľadnice z Maurícia, Ománu, Singapuru a ďalších krajín sveta a začal precízne členiť svoju zbierku. Okrem krajín samotných ho však zároveň zaujímalo aj tematické členenie. Dnes má unikátne zábery nahých domorodiek z Bornea, či krojovaných Mexičaniek.
List od Cernana, bozk od Lollobrigidy
Vesmír a jeho objavovanie patrili k témam, ktoré pána Štefana vždy veľmi zaujímali. Rozhodol sa preto napísať americkému astronautovi A. Cernanovi, ktorý má rodinné korene vo Vysokej nad Kysucou. „Veľmi som neveril, že dostanem nejakú odpoveď. O to viac ma prekvapilo, keď mi pán Cernan poslal zásielku fotografií z misie Apollo 17 na Mesiac,“ dodal.
S úsmevom si spomenie aj na list, ktorý napísal vynikajúcej herečke Gine Lollobrigide. Tá bola v tom čase hereckým idolom jednej generácie. Keď dostal pán Štefan priamo od herečky nielen jej fotografie, ale aj odtlačok pier rúžom, bola z toho veľká udalosť. Každý chcel list chytiť a privoňať k nemu. „Vrátil sa mi vtedy taký pokrčený a zachytaný, že som to hneď oľutoval,“ smeje sa.
Z krajiny do krajiny za pár sekúnd
Dnes v zbierke pána Štefana hádam ani niet krajiny, ku ktorej by neboli priradené pohľadnice s unikátnymi zábermi na hlavné turistické zaujímavosti a charakteristické črty krajiny. Pri Novej Kaledónii je to napríklad typický kriket, Uruguayu vládne ródeo.
Mapa histórie pohľadníc
Zbierka pohľadníc Štefana Dubovského je súčasne akýmsi historickým prierezom dejín svetovej pohľadnice. Tá prešla od podoby jednoduchého korešpondenčného lístka z roku 1870 po naozaj originálne stvárnenie a často až malé umelecké dielo. Korešpondenčné lístky časom nahradili zinkografické, svetlotlačové, či bromografické pohľadnice. Každé obdobie pritom prinášalo niečo nové a objavné. Postupne sa objavili aj originálne plastické, vyšívané či rozkladacie pohľadnice.
Pán Štefan je súčasne veľkým cestovateľom a tak sa časť jeho zbierky viaže k miestam, ktoré sám navštívil.
Zberateľ pochodil kus sveta
FOTO - archív Š.D.
