SLOVENSKÁ ĽUPČA. Pohronie je bohaté na kultúrne aj historické pamiatky, čoho dôkazom je aj obec Slovenská Ľupča, vzdialená pár kilometrov od Banskej Bystrice. Má len niečo cez 3200 obyvateľov, no napriek tomu je často navštevovaná a to pre hrad, ktorý nesie rovnaké meno. Prvá písomná zmienka je z roku 1250. Podľa krupinského práva dostala už v roku 1340 svoje výsady a erb. Hrad – hlavné lákadlo obce patril kráľovi a jeho rodine v období medzi 1424-1490 a 1531-1546. Slúžil im ako poľovnícke sídlo. V období 1672-1848 bol majetkom uhorskej komory. Mnohé prestavby nasvedčujú, že často menil svojich majiteľov, ktorí si ho prispôsobili svojim potrebám. Prenajímali si ho rôzni šľachtici – Dóczyovci, Széchyovci či Wesselényovci.
Ľupčiansky hrad je postavený na kopci nad obcou. Jeho najstaršou časťou sú obytné budovy, hradný múr a štvorcová šachta, ktoré sú vystavané okolo malého nádvoria. Prvá väčšia prestavba bola v 15. storočí, keď bola vybudovaná polkruhová bašta. V tom čase sa vo východnej časti hradu zriadila aj gotická kaplnka s krásnymi gotickými portálmi a oknami. Strach pred tureckým vpádom mal za následok vybudovanie vonkajšieho opevnenia s tromi nárožnými kruhovými baštami a bránou.
To ich malo ochrániť pred blížiacim sa nebezpečenstvom. V roku 1573 prišlo aj na úpravu interiéru na požiadavku Pavla Rubigalla.Toto obdobie zachovalo renesančné klenby, portály i okná. V roku 1692 bola hradná kaplnka, ktorá mimochodom sídlila na druhom poschodí, zbarokizovaná. Úpravy zo 17. storočia obohatili nádvorie o arkády, v miestnostiach sa vymenili klenby. Panstvo, ktoré nariadilo tieto zmeny, vlastnilo okrem iného aj mnoho dedín na východ od Banskej Bystrice. Veľa hradov na Slovensku bolo v minulosti v jazykoch ohňa, nevyhol sa mu ani ten v Slovenskej Ľupči. Po požiari v 1860 bol upravený na sirotinec, počas SNP bol fašistickým väzením, neskôr bol domovom pre rehoľné sestry. Vďaka stálemu využitiu je hrad dobre zachovaný.
Obyvatelia obce sa zaoberali poľnohospodárstvom, remeslami, furmanstvom a to najmä pre panstvo. V dávnych dobách minulých bola v meste aj papiereň pri panskom pivovare a tehelni. Dnes môžme v obci nájsť okrem hradu evanjelický kostol postavený v neogotickom štýle, bývalú radnicu, Mariánsky stĺp z polovice 18. storočia i pamätný chránený strom „Korvínova lipa“. Obec je rodiskom takých slovenských osobností ako Tibor Andrašovan, Emil Belluš, Roman Kaliský, Daniel Gabriel Lichard či Samuel Reuss.
Región pod Panským Dielom ponúka krásnu prírodu, ktorá je pod ochrannými krídlami NAPANT-u. Je vhodná naozaj pre všetkých. Prechádzka s deťmi s prvými teplejšími slnečnými lúčmi môže byť krásnym zážitkom i pohladením duše.
Od Banskej Bystrice je vzdialená len 11 km. Rýchlo a ľahko dostupná autom aj autobusom. Ak sa vyberiete autom, nasmerujete sa na Majer po ceste č.66. Potrvá to menej ako 15 minút a ste tam.
FOTO - JÁN KROŠLÁK- SME
Autor: Ľubomíra Veselovská
