BANSKÁ BYSTRICA. Podľa vzoru prvých reťazových mostov bola v roku 1826 vybudovaná v Banskej Bystrici ako prvá na svete zavesená železná reťazová strecha nad objektom, v dvore ktorého bol situovaný pivovar. Je tiež jediná svojho druhu, ktorá sa zachovala, uviedla odborná radkyňa Krajského pamiatkového úradu v Banskej Bystrici Renáta Lieskovská.
"Je to unikát v Európe, ale aj vo svete, lebo tento typ konštrukcie zavesenej reťazovej strechy bol postavený prvýkrát v roku 1826 práve v Banskej Bystrici," dodala. Projektantom konštrukcie bol európsky staviteľ Bedřich Schnirch. Systém využívaný pri mostoch aj strechách si dal patentovať. Schnirch začal mosty podľa uvedeného systému stavať už v roku 1824 v Písku.
Zo železa
Banskobystrická strecha bola vyrobená z kujného železa. To sa začalo v architektúre používať až koncom 18. storočia. Naši predkovia ju postavili nad objektom meštianskeho domu na vtedajšom Hornom námestí, súčasnom Námestí Štefana Moyzesa. "Konštrukčný systém novej strechy bol odvodený podľa vtedy nového trendu zavesených reťazových mostov. V literatúre sa spomína asi šesť takýchto postavených striech na území Rakúsko-Uhorska, ich autorom bol opäť Schnirch," pokračovala Lieskovská.
Koncom 19. storočia začali takéto strechy budovať aj na území Ruska. Známe sú aj z prvej polovice 20. storočia, jedna bola postavená napríklad nad obilným skladom pri New Yorku. V súčasnosti sa lanové konštrukcie používajú tiež, napríklad nad veľkými halami, ide však o moderné konštrukcie.
Medzi výhody konštrukcie reťazovej strechy patrí napríklad, že jej nosné prvky sú oproti klasickej drevenej konštrukcii oveľa subtílnejšie. To znamená, že zaberie menej miesta v podkrovnom priestore. Tento systém umožňuje bez ďalších podporných prvkov využitie veľkého priestoru. "Z tohto dôvodu si myslím, že to použili, lebo v tomto objekte bol vo dvore situovaný pivovar a pravdepodobne tento priestor chceli využiť na nejaké skladové účely," konštatovala Lieskovská.
Ohňu neodolá
V minulosti sa tiež predpokladalo, že tento materiál je ohňovzdorný, pričom požiare boli dosť časté. Až neskôr sa zistilo, že je to mylná informácia, pretože železo sa už pri 400 stupňoch Celzia stáva nestabilným materiálom a hrozí zrútenie strechy. Takéto strechy si tiež mohol málokto dovoliť, nakoľko železo bolo v tom čase nákladným materiálom.
Z literatúry je známe, že v Banskej Bystrici bola reťazová strecha použitá na dvoch budovách, zachovala sa iba na spomínanej. "Strecha sa musela vopred vyrobiť, a potom sa presne skladala. Čiže tam musela byť dodržaná veľká presnosť a ako skladačka bola poskladaná na mieste," priblížila Lieskovská. Unikátne je, že týmto spôsobom sa dá aj demontovať.
