Proti výstavbe malých vodných elektrární (MVE) na Hrone protestovali dnes v Banskej Bystrici vodáci, ochranári aj rybári.
BANSKÁ BYSTRICA. Na brehu Hrona v Banskej Bystrici sa dnes uskutočnil protest proti výstavbe malých vodných elektrární.
Protestujúci si priniesli transparenty, píšťalky a neskôr splavili rieku, ktorá podľa ich slov prestáva byť jedným z posledných rajov vodákov.
Spoločne s už fungujúcimi elektrárňami by malo na Hrone vyrásť 36 hrádzí pre súkromné vodné elektrárne.
Znamenalo by to, že na hornom a strednom toku Hrona bude každých 5 – 6 kilometrov elektráreň. „Vyspelá Európa rieky revitalizuje, Slovensko ich likviduje. Nechceme betónové cintoríny na Hrone,“ hlásali transparenty.
Organizátori sa snažili okoloidúcich informovať, že súčasný boom v nesystémovej a nekoordinovanej výstavbe malých vodných elektrární (MVE) sa rozbehol hlavne po unáhlenom prijatí uznesenia predchádzajúcej vlády z marca 2011.
Posledná rana Hronu?
„Z hľadiska turistického využitia rieky, ekológie, ale aj rozvoja rybárstva by to bola jedna z najväčších devastácií Hrona,“ hovorí Anton Žabenský z občianskeho združenia Hron pre slobodné rieky. Už existujúce elektrárne podľa neho vykazujú ničivé dôsledky na vodné ekosystémy a ichtyofaunu:“ Prieskum, ktorý sa robil pre rámcovú smernicu o vodách ukázal, že populácia rýb a vodných živočíchov je niekoľkonásobne nižšia ako predtým.“
Sporný je podľa neho aj ekonomický efekt. Z celkového počtu elektrární na Slovensku tvoria vodné elektrárne 35 percent, vyrobia však iba okolo 18 percent energie.
Stanislav Kytka z vodáckeho a raftingového klubu je tiež presvedčený, že Hron ako vyhľadávané rekreačná rieka by výstavbou veľkého počtu elektrární stratil opodstatnenie.
Ekosystémy v ohrození
Odborníci upozorňujú aj na problém s migráciou rýb. Richard Štencl, ichtyológ Slovenského rybárskeho zväzu (SRZ) pre stredné Slovensko hovorí, že plánované prehradenie riek na veľmi krátkych úsekoch bude mať devastujúci vplyv na existujúce ekosystémy:“ Príde k zmene vodného prostredia z tečúceho na stojaté a zvýši sa sedimentácia. Druhy rýb, ktoré tu žijú, potrebujú migrovať na pomerne veľké vzdialenosti.“ Ak budú mať každých 5 – 6 kilometrov migračnú bariéru, v krátkej dobe dôjde k zmene ekotopov. Pôvodné druhy rýb tu nebudú mať vhodné podmienky a nahradia ich iné druhy.
Problémom podľa neho je, že na Slovensku chýba metodika na výstavbu rybovodov. Česi pre túto oblasť vytvorili špeciálnu komisiu, ktorá schvaľuje typ rybovodov. U nás o tom rozhodujú úradníci na základe návrhov z projektovej dokumentácie.
Štencl upozorňuje, že zatiaľ čo Európa sa vybrala cestou odstraňovania migračných bariér kvôli zlepšeniu ekologických podmienok v tečúcich vodách, my plánujeme stavať ďalšie.
Na ťahu ministerstvo
Ministerstvo životného prostredia koncepciu prehodnocuje. Ako podotkol hovorca ministerstva Maroš Stano, koncepcia využitia hydroenergetického potenciálu vodných tokov Slovenskej republiky prešla v minulosti riadnym legislatívnym procesom a bola dvakrát podrobená pripomienkovému konaniu. Definitívne ju schválila v roku 2011 vláda Ivety Radičovej ako rámcový dokument na usmernenie procesov prípravy, realizácie, posudzovania a povoľovania vodných stavieb s energetickým využitím do 10 MW.
„Súčasná vláda koncepciu podrobuje dôslednej analýze. Výsledky analýzy budú slúžiť pri prehodnotení postupov prideľovania a zazmluvňovania profilov pre výstavbu MVE. V rámci konkrétnych projektov bude ministerstvo citlivo a prísne posudzovať vplyv na životné prostredie,“ dodal.
Územné rozhodnutie k stavbe MVE vydáva príslušný stavebný úrad. Miestne a vecne príslušné orgány štátnej správy spolupracujú s potenciálnymi investormi pri výbere konkrétnych lokalít pre umiestňovanie MVE.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
