V období praveku si tu zrejme robili dočasné zastavenie naši predkovia počas púte zo Zvolenskej kotliny na Španiu Dolinu - Piesky.
BANSKÁ BYSTRICA. Veľké množstvo nekvalitnej keramiky, štiepanú industriu, ale aj cenné malachity sa podarilo nájsť počas záchranného archeologického výskumu. Ten sa robil pri Moskovskej ulici na sídlisku Fončorda v súvislosti s výstavbou inžinierskych sietí. Podľa Martina Kvietka, archeológa Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici sa im podarilo objaviť kultúrnu vrstvu s pravekými nálezmi, ktoré môžu dať odpovede na históriu osídľovania horských a podhorských oblastí v okolí mesta.
Keramiku musia zakonzervovať
Pri výkopových prácach sa keramika pod rukami doslova rozsypávala, čo vyvoláva otázky, prečo bola tunajšia keramika taká nekvalitná. S veľkou pravdepodobnosťou išlo o dočasnú keramiku, ktorú si vtedajší ľudia vyrábali priamo na mieste. Používali ju zrejme iba krátkodobo, počas zastávky na tomto mieste. V blízkosti sa totiž nachádzala hlina, aj zdroj vody, takže o základné suroviny núdza nebola. Našiel sa dokonca aj zahĺbený objekt, o ktorom si archeológovia myslia že sa jedná o tzv. hliník, z ktorého získavali hlinu na výrobu keramiky.
„Keramiku sme v našej konzervátorskej dielni očistili a zakonzervovali, lebo sa z veľkej miery rozpadala. Zistili sme, že ide o keramiku z neskorej doby kamennej, patriacu s veľkou pravdepodobnosťou skupine Brodzany - Nitra. Ide o mladšiu fázu lengyelskej kultúry, ktorá v tom čase zaberala veľkú časť západného Slovenska, ale aj Moravy, Rakúska a Čiech. Pohybujeme sa pritom v období okolo rokov 4500 – 4300 pred Kr.“ hovorí Martin Kvietok.
Nález malachitov považujú za unikát
Medzi nálezmi z pravekej kultúrnej vrstvy považujú archeológovia za unikát nález drobných kúskov malachitovej rudy. Predpokladá sa, že práve v mladších fázach lengyelskej kultúry (skupina Brodzany – Nitra a Ludanická skupina) sa začínala získavať ruda v Španej Doline – na Pieskoch. Tu, na haldách vyťaženej hlušiny, bola začiatkom 70. rokov nájdená keramika ludanickej skupiny. Dodnes je známych zo Španej Doliny – Pieskov viac ako 300 kamenných mlatov slúžiacich k drveniu medenej rudy.
Martin Kvietok hovorí: “Tento nález potvrdzuje, že ľudia v tomto období navštevovali horské prostredie hlavne kvôli bohatým zásobám medi.“
Získanú malachitovú rudu archeológovia podrobia spektrálnej analýze, ktorá určí, či išlo naozaj o rudu z Pieskov, alebo z nejakej inej lokality. Napriek tomu, že naši predkovia už v tom čase poznali meď, nálezy množstva kamenných čepeliek dokumentujú, že ešte stále prevládala ako hlavný zdroj pre výrobu nástrojov kamenná surovina, v tomto prípade limnosilicity.
Dnes môžu odborníci predpokladať, že oblasť pod Suchým vrchom bola krátkodobo osídlená ľuďmi, ktorí smerovali zo Zvolenskej kotliny na Piesky. Dnešná Moskovská ulica sa nachádza približne v polovici tejto trasy.
Okrem praveku aj stredoveká cesta
Pri Moskovskej ulici sa však podarilo naraziť nielen na praveké nálezy, ale aj na časť stredovekej cesty, ktorá sa v archívnych záznamoch spomína už v polovici 13. storočia, kedy sa vymedzovali hranice chotára stredovekej Banskej Bystrice. Potok Udurná, ktorý preteká v bezprostrednej blízkosti náleziska tvoril v tom čase hranicu medzi Banskou Bystricou a Radvaňou. Cesta sa od tohto potoka otáčala na sever a smerovala ďalej cez údolie Tajovského potoka a Kremnické vrchy do Turca.
Stredoslovenské múzeum by chcelo v blízkej budúcnosti vo výskume v oblasti pod Suchým vrchom pokračovať. Cieľom výskumov by malo byť identifikovanie rozsahu pravekého osídlenia a najmä získať priame doklady metalurgie medi v tejto lokalite.
FOTO - archív M.Kvietka
