BANSKÁ BYSTRICA. Dlh Banskobystrického samosprávneho kraja (BBSK), tvorený nesplatenými zostatkami prijatých úverov, bol ku koncu júna vyše 39,603 milióna eur, čo predstavuje 30,19 percenta skutočných bežných príjmov kraja v roku 2011. Vyplýva to z informácie hlavného kontrolóra o zadlženosti, ktorou sa banskobystrické krajské zastupiteľstvo zaoberalo na svojom poslednom zasadnutí koncom augusta. Podľa župana Vladimíra Maňka je to dobrý stav, keďže podľa zákona o rozpočtových pravidlách územnej samosprávy je hranica úverového zadlženia, do ktorej môžu samosprávy prijímať ďalšie úvery, maximálne 60 percent bežných príjmov z predchádzajúceho roka. V tomto dlhu už je započítaný aj posledný – 10-miliónový úver na rekonštrukciu ciest a mostov – ktorý si BBSK zobral tento rok.
Ako ďalej uvádza hlavný kontrolór, celková výška dlhu BBSK, ktorá zahŕňa úvery, dlhodobé záväzky, krátkodobé záväzky a rezervy vedené v účtovníctve Úradu BBSK a rozpočtových a príspevkových organizácií v zriaďovateľskej pôsobnosti krajskej samosprávy, predstavovala ku koncu júna 91,332 milióna eur, teda 69,62 percenta z vlaňajších skutočných bežných príjmov kraja.
Maňka pripomenul, že do tejto zadlženosti sú započítané aj PPP projekty a tiež všetky súdne procesy, pričom predpokladá, že v nich bude župa úspešná. „My sme už z 55 súdnych procesov vyhrali 54 a ten jeden, čo sme prehrali, nemá na nás finančné dopady. Verím, že tak budeme pokračovať aj ďalej,“ povedal Maňka s tým, že o najväčšie sumy sa BBSK súdi s firmou AKUS a so SAD Banská Bystrica. Prvostupňové konanie o 10,3 milióna eur, ktoré požaduje firma AKUS, v apríli minulého roka vyhral samosprávny kraj, odvolacie konanie zatiaľ nebolo. „Za posledné dva roky sme zachránili okolo 100 miliónov eur tým, že sme sa buď vyhli súdnym konaniam alebo sme ich skončili,“ povedal Maňka.
Ako ďalej uviedol, okrem posledného 10-miliónového úveru na rekonštrukciu ciest a mostov by si BBSK chcel zobrať aj ďalší úver na rovnaký účel. Či a kedy tak urobí závisí od toho, či a kedy štát zmení prerozdeľovanie výnosu daní z motorových vozidiel. Od pripravovaného nového prerozdelenia Maňka očakáva vyššie príjmy do rozpočtu župy a teda zníženie percenta jej zadlženia. Možné zvýšenie príjmov očakáva aj z výsledkov pripravovaného auditu originálnych kompetencií samospráv. „Ak sa tento audit urobí, sama vláda zistí, že nemáme finančne pokryté mnohé kompetencie,“ povedal Maňka.
Podľa správy, ktorú koncom augusta zverejnil Inštitút pre ekonomické a sociálne reformy (INEKO), je dlh BBSK na úrovni 48,3 percenta z vlaňajších bežných príjmov, čo je štvrtý najvyšší dlh medzi vyššími územnými celkami. Na obyvateľa to predstavuje dlh 93 eur, po Košickom a Trnavskom kraji tretí najvyšší.
