Výsledky výskumu chce občianske združenie Permon v spolupráci so Stredoslovenským múzeom zakomponovať do náučného chodníka, ktorý má v blízkej budúcnosti spojiť Španiu Dolinu so Sásovou.
BANSKÁ BYSTRICA. V priebehu augusta sa na lokalitách Netopierska jaskyňa a Hrádok v katastrálnom území Nemce uskutočnil zisťovací archeologický výskum, ktorý pod taktovkou Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici iniciovalo občianske združenie Permon. Podľa jeho predstaviteľa Pavla Gendera by chceli výsledky výskumu propagovať v rámci náučného chodníka, ktorým plánujú prepojiť Sásovskú dolinu s blízkou Špaňou Dolinou. V súčasnosti pre projekt hľadajú finančné zdroje. „Určite by to bol pre rozvoj turistického ruchu veľký prínos, pričom v rámci náučného chodníka by sme chceli sprítomniť nielen archeologické nálezy z tejto lokality, ale aj geomontánnu históriu mikroregiónu,“ dodal Pavol Gender.
Archeológ Stredoslovenského múzea Martin Kvietok potvrdil, že nové archeologické bádanie nadviazalo na výskumy z minulosti, ktoré sa robili v priestoroch Netopierskej jaskyne a jaskyne Kaplnka.
Naopak, na vrcholovej pozícii Hrádku sa doteraz žiaden ucelený archeologický výskum nerobil, preto získané poznatky sú veľmi cenné.
Priestor pred jaskyňou poznačilo povstanie
V lokalite Netopierska jaskyňa sa už v minulosti podarilo objaviť viaceré nálezy z neskorej doby bronzovej a mladšej doby rímskej.
„Cieľom našej sondáže bolo overiť, či sa nejaké praveké situácie nachádzali aj pred jaskyňou. Nepotvrdilo sa to , keďže terén pred jaskyňou bol nasypaný pred niekoľkými desiatkami rokov,“ hovorí Martin Kvietok. K násypom prišlo podľa neho najmä počas amatérskych výskumov v povojnovom období, prípadne v období SNP. V Netopierskej jaskyni sa v tom čase ukrývali prenasledovaní civilní obyvatelia, ale tiež vojenskí zbehovia. Martin Kvietok dodáva:“ Napriek tejto skutočnosti sa nám podarilo nájsť zaujímavé exempláre keramiky z neskorej doby rímskej.“
V blízkosti Netopierskej jaskyne sa nachádza ďalšia z pozoruhodných jaskýň, nazývaná Kaplnka. Preskúmaná bola už v minulosti, pričom sa tu podarilo naraziť na kolekciu keramiky z neskorej doby kamennej, z obdobia bošáckej skupiny ( kultúrna skupina mladšieho eneolitu.)
Súčasne sa tu našli aj predmety z neskorej doby rímskej, sťahovania národov, ale aj z obdobia stredoveku.
Komu slúžil Hrádok?
Druhou fázou výskumu bola sondáž na vrchole Hrádku. Výskum sa v prvom rade zameral na získanie nálezov, ktoré by umožnili presnejšie datovať obdobia v ktorých bola lokalita osídlená. „Chceli sme získať odpoveď, či osídlenie na Hrádku zodpovedá nálezom z Netopierskej jaskyne a Kaplnky,“ hovorí archeológ.
Archeológovia na vrcholovej plošine Hrádku vytýčili štyri menšie zisťovacie sondy a jednu väčšiu sondu situovali na mieste predpokladaného opevnenia. Prvoradé bolo zistiť, či bol Hrádok opevnený, alebo či pre obranné účely postačoval neprístupný terén.
„Podarilo sa nám nájsť niekoľko stoviek kusov keramiky, ktoré pochádzali prevažne z obdobia praveku. Veľká časť z nich sa viazala k obdobiu lužickej kultúry (9 – 8. stor. pred Kr.), objavili sa však aj nálezy z obdobia púchovskej kultúry (2-1.stor. pred Kr.) a stredoveku (13.stor.)
Aj túto lokalitu výrazne poznačila druhá svetová vojna, ktorá vrcholovú plošinu Hrádku značne zdevastovala. V lokalite boli rozmiestnené postavenia rumunskej armády, takže plošina bola doslova prevŕtaná výbuchmi mínometnej paľby.
„Napriek tomu sme získali indície, že tu s veľkou pravdepodobnosťou stáli objekty, zasekané do vápencového podložia. Zachytili sme napríklad dva relikty takýchto objektov z obdobia lužickej kultúry.“
Archeológom sa podarilo identifikovať aj zvyšky obrannej hradby, ktorá prechádzala severovýchodnou časťou vrcholovej plošiny. Zistili tiež stopy po jej zániku z dôvodu silného požiaru, ktorý postihol hradbu zrejme niekedy na začiatku staršej doby železnej (8/7.stor pred.Kr). Na túto otázku však môžu dať presnejšiu odpoveď uhlíky získané v zánikovej vrstve hradby. Tieto by chceli dať archeológovia na radiokarbónové datovanie. Opevnenie zrejme zaniklo v staršej dobe železnej.
Príliš tvrdý koláč
Martin Kvietok dodáva, že osídlenie Hrádku bolo v dobe bronzovej krátke, ale intenzívne. Lokalita slúžila zrejme ako miesto kde sa ľudia z nižšie situovaných otvorených sídlisk skrývali pred vojnovými udalosťami, prípadne na stráženie komunikácie, ktorá prechádzala popod Hrádok do Španej Doliny.
Okrem otázky doby osídlenia Hrádku sa archeológovia pokúšali nájsť aj doklady metalurgie kovov predovšetkým medi. Hoci nálezy dokladajúce spracovanie medi, ktoré by ozrejmovali vývoj pravekej ťažby v Starohorsko –Špaňodolinskom revíri sa v tejto sezóne nenašli, k významným objavom patrí objav fragmentu železného koláča, ktorý bol polotovarom pri výrobe železa. „Vek tohto nálezu zatiaľ ostáva otvorený, keďže nepochádzal z uzavretého nálezového celku,“ dodal M. Kvietok.
Archeológovia chcú určite vo výskume pokračovať aj na budúcu sezónu a plánujú otvoriť väčšiu plochu v severovýchodnej časti areálu hradiska, kde predpokladajú pokračovanie hradby.
Historické výzvy
Zaujímavé poznatky by mohol priniesť aj výskum ďalších blízkych lokalít. V oblasti starej Sásovej predpokladajú archeológovia nález väčšieho pohrebiska ľudu lužickej kultúry, v oblasti Horného dielu sa zas mohlo nachádzať obranné postavenie, alebo pozorovateľňa z rovnakého obdobia. Archeológovia vychádzajú z toho, že zatiaľ čo na terasách Hrona sa zrejme nachádzali sídliská a pohrebiská, v čase nebezpečenstva sa obyvatelia sťahovali do vyšších polôh, ako bol Hrádok, či Horný diel.
Už v jesenných mesiacoch by chcelo Stredoslovenské múzeum v spolupráci so združením Permon zorganizovať v obciach mikroregiónu Pod Panským dielom cyklus prednášok o výsledkoch výskumu.
Z archeologického výskumu
FOTO - archív M.KVIETKA
