Pondelok, 21. august, 2017 | Meniny má Jana
Pridajte si svoje mesto

Hrádok ukrýval aj železný koláč

Archeologický výskum lokalít Hrádok a Netopierska jaskyňa priniesol nové poznatky o histórii týchto lokalít.

Deštrukcia obrannej hradby s požiarovou vrstvou na Hrádku(Zdroj: archív M.Kvietka)

Výsledky výskumu chce občianske združenie Permon v spolupráci so Stredoslovenským múzeom zakomponovať do náučného chodníka, ktorý má v blízkej budúcnosti spojiť Španiu Dolinu so Sásovou.

BANSKÁ BYSTRICA. V priebehu augusta sa na lokalitách Netopierska jaskyňa a Hrádok v katastrálnom území Nemce uskutočnil zisťovací archeologický výskum, ktorý pod taktovkou Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici iniciovalo občianske združenie Permon. Podľa jeho predstaviteľa Pavla Gendera by chceli výsledky výskumu propagovať v rámci náučného chodníka, ktorým plánujú prepojiť Sásovskú dolinu s blízkou Špaňou Dolinou. V súčasnosti pre projekt hľadajú finančné zdroje. „Určite by to bol pre rozvoj turistického ruchu veľký prínos, pričom v rámci náučného chodníka by sme chceli sprítomniť nielen archeologické nálezy z tejto lokality, ale aj geomontánnu históriu mikroregiónu,“ dodal Pavol Gender.

Archeológ Stredoslovenského múzea Martin Kvietok potvrdil, že nové archeologické bádanie nadviazalo na výskumy z minulosti, ktoré sa robili v priestoroch Netopierskej jaskyne a jaskyne Kaplnka.

Naopak, na vrcholovej pozícii Hrádku sa doteraz žiaden ucelený archeologický výskum nerobil, preto získané poznatky sú veľmi cenné.

Priestor pred jaskyňou poznačilo povstanie

V lokalite Netopierska jaskyňa sa už v minulosti podarilo objaviť viaceré nálezy z neskorej doby bronzovej a mladšej doby rímskej.

„Cieľom našej sondáže bolo overiť, či sa nejaké praveké situácie nachádzali aj pred jaskyňou. Nepotvrdilo sa to , keďže terén pred jaskyňou bol nasypaný pred niekoľkými desiatkami rokov,“ hovorí Martin Kvietok. K násypom prišlo podľa neho najmä počas amatérskych výskumov v povojnovom období, prípadne v období SNP. V Netopierskej jaskyni sa v tom čase ukrývali prenasledovaní civilní obyvatelia, ale tiež vojenskí zbehovia. Martin Kvietok dodáva:“ Napriek tejto skutočnosti sa nám podarilo nájsť zaujímavé exempláre keramiky z neskorej doby rímskej.“

V blízkosti Netopierskej jaskyne sa nachádza ďalšia z pozoruhodných jaskýň, nazývaná Kaplnka. Preskúmaná bola už v minulosti, pričom sa tu podarilo naraziť na kolekciu keramiky z neskorej doby kamennej, z obdobia bošáckej skupiny ( kultúrna skupina mladšieho eneolitu.)

Súčasne sa tu našli aj predmety z neskorej doby rímskej, sťahovania národov, ale aj z obdobia stredoveku.

Komu slúžil Hrádok?

Druhou fázou výskumu bola sondáž na vrchole Hrádku. Výskum sa v prvom rade zameral na získanie nálezov, ktoré by umožnili presnejšie datovať obdobia v ktorých bola lokalita osídlená. „Chceli sme získať odpoveď, či osídlenie na Hrádku zodpovedá nálezom z Netopierskej jaskyne a Kaplnky,“ hovorí archeológ.

Archeológovia na vrcholovej plošine Hrádku vytýčili štyri menšie zisťovacie sondy a jednu väčšiu sondu situovali na mieste predpokladaného opevnenia. Prvoradé bolo zistiť, či bol Hrádok opevnený, alebo či pre obranné účely postačoval neprístupný terén.

„Podarilo sa nám nájsť niekoľko stoviek kusov keramiky, ktoré pochádzali prevažne z obdobia praveku. Veľká časť z nich sa viazala k obdobiu lužickej kultúry (9 – 8. stor. pred Kr.), objavili sa však aj nálezy z obdobia púchovskej kultúry (2-1.stor. pred Kr.) a stredoveku (13.stor.)

Aj túto lokalitu výrazne poznačila druhá svetová vojna, ktorá vrcholovú plošinu Hrádku značne zdevastovala. V lokalite boli rozmiestnené postavenia rumunskej armády, takže plošina bola doslova prevŕtaná výbuchmi mínometnej paľby.

„Napriek tomu sme získali indície, že tu s veľkou pravdepodobnosťou stáli objekty, zasekané do vápencového podložia. Zachytili sme napríklad dva relikty takýchto objektov z obdobia lužickej kultúry.“

Archeológom sa podarilo identifikovať aj zvyšky obrannej hradby, ktorá prechádzala severovýchodnou časťou vrcholovej plošiny. Zistili tiež stopy po jej zániku z dôvodu silného požiaru, ktorý postihol hradbu zrejme niekedy na začiatku staršej doby železnej (8/7.stor pred.Kr). Na túto otázku však môžu dať presnejšiu odpoveď uhlíky získané v zánikovej vrstve hradby. Tieto by chceli dať archeológovia na radiokarbónové datovanie. Opevnenie zrejme zaniklo v staršej dobe železnej.

Príliš tvrdý koláč

Martin Kvietok dodáva, že osídlenie Hrádku bolo v dobe bronzovej krátke, ale intenzívne. Lokalita slúžila zrejme ako miesto kde sa ľudia z nižšie situovaných otvorených sídlisk skrývali pred vojnovými udalosťami, prípadne na stráženie komunikácie, ktorá prechádzala popod Hrádok do Španej Doliny.

Okrem otázky doby osídlenia Hrádku sa archeológovia pokúšali nájsť aj doklady metalurgie kovov predovšetkým medi. Hoci nálezy dokladajúce spracovanie medi, ktoré by ozrejmovali vývoj pravekej ťažby v Starohorsko –Špaňodolinskom revíri sa v tejto sezóne nenašli, k významným objavom patrí objav fragmentu železného koláča, ktorý bol polotovarom pri výrobe železa. „Vek tohto nálezu zatiaľ ostáva otvorený, keďže nepochádzal z uzavretého nálezového celku,“ dodal M. Kvietok.

Archeológovia chcú určite vo výskume pokračovať aj na budúcu sezónu a plánujú otvoriť väčšiu plochu v severovýchodnej časti areálu hradiska, kde predpokladajú pokračovanie hradby.

Historické výzvy

Zaujímavé poznatky by mohol priniesť aj výskum ďalších blízkych lokalít. V oblasti starej Sásovej predpokladajú archeológovia nález väčšieho pohrebiska ľudu lužickej kultúry, v oblasti Horného dielu sa zas mohlo nachádzať obranné postavenie, alebo pozorovateľňa z rovnakého obdobia. Archeológovia vychádzajú z toho, že zatiaľ čo na terasách Hrona sa zrejme nachádzali sídliská a pohrebiská, v čase nebezpečenstva sa obyvatelia sťahovali do vyšších polôh, ako bol Hrádok, či Horný diel.

Už v jesenných mesiacoch by chcelo Stredoslovenské múzeum v spolupráci so združením Permon zorganizovať v obciach mikroregiónu Pod Panským dielom cyklus prednášok o výsledkoch výskumu.h1.jpg

h2.jpg

h3.jpg

h4.jpg

h5.jpg

Z archeologického výskumu

FOTO - archív M.KVIETKA

Spravodajstvo

 


  1. Kotlebovu jazdu vyprevadili z Bystrice transparentmi ( +FOTO a VIDEO) Foto 2 773
  2. Mestskí poslanci schválili budúcu kúpu bytového domu Predné Halny 10 2 287
  3. Stal sa nohami svojho syna 1 146
  4. Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané Foto 432
  5. Výborná nálada a kopec nápadov - taký bol festival Špunti Foto 178
  6. Väzňovi, ktorý ušiel vo štvrtok z výkonu trestu, pridajú ďalší rok 114
  7. Krásna Banskobystričanka Lujza Straková nás bude reprezentovať v ďalšej prestížnej súťaži krásy 94
  8. Vďaka snahe vedenia mesta sú v Brezne opravené aj niektoré cesty, ktoré sú v správe iných subjektov 93
  9. Muž z Predajnej našiel pri kosení granát 85
  10. Vytrhol mu z ruky sto eur a ušiel s nimi 63

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Kotlebovu jazdu vyprevadili z Bystrice transparentmi ( +FOTO a VIDEO)

Súčasne vyzvali občanov Slovenska, aby neignorovali vzniknutú situáciu a pri najbližšej príležitosti ukázali neonacistickej strane Mariána Kotlebu, že nie je hlasom slušných ľudí, ktorých predkovia položili životy v boji za demokraciu.

Mestskí poslanci schválili budúcu kúpu bytového domu Predné Halny 10

Jedna z najviac neslávne známych stavieb v Brezne by sa už čoskoro mohla stať minulosťou. Významný krok k tomu minulý týždeň urobilo svojím rozhodnutím breznianske mestské zastupiteľstvo.

Stal sa nohami svojho syna

Vojtech Benko: Keď sme s Lukim spolu, nepoznáme bariéry.

Foťte rýchlo. Najznámejšia drevenička Horehronia to má spočítané

Chamkova stodola, pravdepodobne najfotografovanejšia drevená stavba Horehronia, je podľa odborníka v značne narušenom stave.

Výborná nálada a kopec nápadov - taký bol festival Špunti

Deti spolu s rodičmi mali priestor prejaviť sa pri rôznych aktivitách.

Blízke regióny

Testy ukázali, čo zabilo ryby v tajchu. Mesto po udalosti oprášilo tému vodovodu

Mesto sa pre situáciu so znečistením Bančianskeho tajchu vrátilo k téme zdroja pitnej vody pre miestnych ľudí.

V meste chcú postaviť novú autobusovú stanicu

Samospráva plánuje po presťahovaní stanice zrekonštruovať námestie.

Soboťania iba remizovali, Kalinovo rozbilo Žarnovicu

Výsledkový sumár víkendových zápasov III. ligy SsFZ.

V Hriňovej ukázali, ako kedysi vyzeralo tradičné gazdovanie

Časť Slanec v sobotu zaplnili tisíce návštevníkov.

Žiarsky duatlon spojil dediny so sedlom

Uplynulú sobotu sa uskutočnil tradičný a populárny Vysokohorský duatlon o cenu Žiarskej chaty. 22. kapitola priniesla zmenu štartu, ale aj vyrovnané výkony na prvých priečkach.

Všetky správy

Bratislavou prechádzal jedinečný polkilometrový vlak. Takto vyzeral

V osobnej železničnej doprave je taký dlhý vlak výnimočný, vypravila ho firma RegioJet na rumunský festival Banát.

Danko zatiaľ nepovedal ako ďalej, krízu budú riešiť v piatok

Predseda SNS vraj esemeskou oznámil, že jeho ministri na rokovanie vlády tak skoro neprídu. Matečná prísť ani neplánovala.

Polovojenská organizácia pýta peniaze na domobranu, končia na súkromnom účte

Výzvou na posielanie finančných príspevkov sa už zaoberá polícia. Slovenskí branci tvrdia, že ide o dobrovoľné dary

Ako šperk, ktorý vyhrával vojny, prehráva boj s časom

Bol to vynález desaťročia. Nebyť náramkových hodiniek, niektoré strategické bitky by možno dopadli inak. Dnes prehrávajú samotné náramkové hodinky.

Na dne morí sa hromadia plasty, môže za to aj zvláštne zviera

Vršovky nie sú vinníci, sú obeťami plastov.

Kam vyraziť