Kamenný most v Zalámanej doline pri Harmanci, na ktorý sa prakticky zabudlo, môže mať podľa najnovších zistení mimoriadnu historickú hodnotu. Potvrdiť to má archeologický výskum.
BANSKÁ BYSTRICA. Pri vstupe do Zalámanej doliny neďaleko Harmanca sa nachádza takmer zabudnutý kamenný most. Dnes ho využívajú predovšetkým Mestské lesy Banská Bystrica.
Na most, ktorý ostal pred rokmi po otvorení novej cesty cez Šturec takmer zabudnutý, upozornil na jar tohto roku pracovníkov Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Dušan Kováč, majiteľ horského hotela na Kráľovej studni.
Most nie je kultúrnou, ani technickou pamiatkou, nenachádza sa ani medzi pamätihodnosťami mesta Banská Bystrica. Je v značne narušenom stave, zarastený náletovými drevinami a zmienka o ňom nie je ani v archívnych materiáloch.
Nie je pritom vylúčené, že samotný most, prípadne jeho starší predchodca, bol postavený v období fungovania Thurzovsko – Fuggerovského mediarskeho podniku. Ak by sa potvrdilo datovanie jeho výstavby do 16. storočiam išlo by z historického hľadiska o mimoriadny objav.
V tomto období sa stavali takmer výhradne drevené mosty. Kamenné stavby boli skôr výnimkou, v súčasnosti k najstarším zachovaným kamenným mostom na Slovensku patria mosty v Kremnici a Poltári.
Určiť skutočný vek mosta pri Harmanci môže iba archeologický výskum v spojení so stavebno-historickým prieskumom.
„Ak by sa potvrdilo, že je to most, ktorý využívali už v čase existencie mediarskeho podniku, bol by to veľký prínos pre históriu aj v stredoeurópskom priestore,“ hovorí archeológ Stredoslovenského múzea v Banskej Bystrici Martin Kvietok. Aj keby sa však ukázalo, že most postavili v neskoršom období, ani táto skutočnosť by mu neubrala z významu.
Ničí ho hlavne prudká voda
Most dnes využívajú predovšetkým lesníci a turisti. Martin Kvietok sa obrátil aj na stavebných historikov, presné datovanie však môže spoľahlivo určiť až archeologický výskum.
„Most je vo veľmi zlom stave. Z jednej strany je do neho dokonca vrazená betónová skruž, no tá by sa podľa všetkého dala odstrániť. Most je každoročne vystavený náporom vody tečúcej z okolitých hôr, predovšetkým na jar pri topení snehu a v daždivých obdobiach,“ hovorí.
Medená cesta
Keďže datovanie mosta nie je jednoznačné, začal Martin Kvietok pátrať v archívnych záznamoch po údajoch, ktoré by mohli naznačiť súvislosti medzi touto stavbou a historickou medenou cestou, ktorá cez Zalámanú dolinu viedla.
„V archívnych dokumentoch som našiel zmienku o tom, že mesto Bystrica, v tom čase Neusohl, v spolupráci s mešťanom Jánom Thurzom dalo v roku 1496 kvôli uľahčeniu medzinárodného obchodu opraviť cestu, ktorá viedla od Harmanca cez Štubňu, Strečno a Jablunkovský priesmyk až do Sliezska.“ Je teda dosť možné, že na onej ceste stál aj kamenný most.
Existujú archívne, ale aj archeologické doklady o tom, že preslávená Thurzovsko – Fuggerovská spoločnosť, považovaná v tom období za jeden z najvýznamnejších medenorudných podnikov vo svete, vyvážala svoje produkty z bystrického medeného hámra až k Baltskému a Severnému moru.
„Pri svojich aktivitách sa spoločnosť dostala do ostrého sporu s kremnickým meštianstvom, keďže cesta sa vyhýbala mestskému chotáru Kremnice a tým pádom aj plateniu mýtneho,“ dodal archeológ.
Kremnickí radní páni dali preto cestu zatarasiť, čo mohlo stáť aj pri zrode neobvyklého názvu Zalámaná dolina.
Chcú rozbehnúť projekt záchrany
Stredoslovenské múzeum v súčasnosti s odborníkmi na historickú architektúru pripravujú rozpočet, potrebný na záchranu tejto unikátnej stavby.
„Hovorí sa, že voda je najväčším nepriateľom stavieb a v tomto prípade to naozaj platí. Ideálne by bolo začať s archeologickým výskumom už na jar budúceho roka, aby sa počas leta mohlo začať s konzervovaním. Ak už most obnažíme a očistíme, nebude možné ďalej čakať,“ doplnil archeológ.
Popri archeologickom výskume by chceli objekt mosta a koryto vodného toku vyčistiť, zbaviť okolie náletovej vegetácie a potom most zakonzervovať. Tiež zvažujú odklonenie súčasnej lesnej cesty, aby vynikol zrekonštruovaný solitér, kde by mohol byť umiestnený napríklad voz s meďou a informačná tabuľa s historickými údajmi o ťažbe medi a striebra.
„Aby sa projekt obnovy mohol začať realizovať potrebujeme v prvom rade, okrem finančných prostriedkov, súhlas mesta Banská Bystrica, ktorý je vlastníkom pozemkov, na ktorých most stojí. Následne sa musíme obrátiť na inštitúcie zabezpečujúce ochranu životného prostredia, pretože lokalita sa nachádza v 4. - 5. stupni ochrany prírody. Nakoniec potrebujeme aj súhlas Krajského pamiatkového úradu, ktorý stanoví podmienky archeologického výskumu a konzervácie architektúry mosta.“ dopĺňa Martin Kvietok
Zaujímavé nálezy
Na starej ceste v Zalámanej doline sa už v minulosti podarilo nájsť aj mince zo začiatku 18. storočia, čo je dokladom toho, že cesta sa už v tomto období využívala.
Súčasne s mincami sa tu našlo aj banícke kladivko. Jeho nález by mohol dokumentovať to, že Thurzovsko - Fuggerovská spoločnosť využívala baníkov nielen na práce v bani, ale aj pri výstavbe či úprave cesty cez Harmaneckú tiesňavu, kde bolo nutné priestor, kadiaľ išla cesta prakticky vysekať do skaly.
Využitie mosta pre cestovný ruch
Martin Kvietok na záver dodáva: „V prípade úspešnej realizácie projektu by sa takto prezentovaná pamiatka mohla stať miestom, ktoré budú navštevovať nielen ľudia prichádzajúci na Kráľovu studňu, ale všetci tí, ktorí budú prechádzať po ceste cez sedlo Šturec. Pre návštevníkov Banskej Bystrice a okolia, ktorí prichádzajú v smere od Turca, by sa tak most mohol stať prvou pamiatkou, ktorú by na svojej ceste navštívili. Tu by sa priamo na mieste mosta zoznámili s najvýznamnejším obdobím v dejinách Banskej Bystrice a to s obdobím pôsobenia Thurzovsko – Fuggerovského mediarskeho podniku.“
Mince, ktoré sa našli na ceste v Zalámanej doline
Významný je aj nález baníckeho kladivka
FOTO - ARCHÍV M. KVIETKA
