PONIKY. Dedinka ležiaca neďaleko Banskej Bystrice (len 12 km) leží v regióne Severného Podpoľania a práve v tomto období ponúkala svojím návštevníkom možnosť navštíviť nielen jaskyňu, ale aj stredovekú baňu a to práve 6. októbra spoločným výletom.
Príroda je charakteristická zmiešanými bukovo-jedľovými lesmi, lúkami a pasienkami. Svoj domov tu našli aj také dreviny ako javor, jeseň, brest ale aj jelša a osika. Zo zvieracej ríše prevládajú bezstavovce, chrobáky i motýle. Na prechádzkach môžeme vidieť i vysokú zver, medveďa hnedého či diviaky. Veľký počet líšok, zajacov, veveríc, kún, lasíc, jazvecov dopĺňa vtáctvo. Najmä myšiaky hôrne, hlucháne a jastraby. Ak budete mať šťastie, uvidíte hniezdo bociana čierneho. Poniky sú bohaté aj na pramene. Nie sú až tak výdatné, napriek tomu obľúbené. Zaraďujú sa do skupiny kyseliek s obsahom železa s priemernou teplotou dosahujúcou 10°C. Kde presne ležia vie hádam každý Poničan.
V minulosti boli pre obec typické drevenice s malými oknami. Domy z kameňa mali len tí majetnejší roľníci. Zariadenie domčekov bolo skromné: doma vyrobený nábytok, na zemi udupaná hlina, veľké dominujúce ohnisko. Kultúru bývania dopĺňali a stále dopĺňajú aj zvyky a tradície, ktoré sa zachovali až dodnes. Medzi ne patria i ľudové zábavy a folklórna hudba či stavanie májov. Samozrejme nie je možné zabudnúť na významných rodákov Poník. Azda najznámejší je básnik, prozaik, esejista, prekladateľ a novinár - Štefan Žáry. Pôsobil tu aj Samo Chalupka.
Viac ako sedemstoročná obec si počas svojej existencie prešla mnohými zmenami , čo sa prejavilo aj v živote obyvateľov. História je veľmi obsiahla. Prechádza obdobiami bojov o privilégiá či tureckými vpádmi, preto ju dnes vynecháme. Spomenieme ale, že sa spája s menom majstra Filipa, ktorý zveľadil a zaľudnil túto oblasť.
Do obce sa dostanete najrýchlejšie autom a to už za necelých 20 minút z Banskej Bystrice. Použite cestu 66 smer Šálková. Autobusom to trvá trochu dlhšie.
FOTO SME-JÁN KROŠLÁK
Autor: Ľubomíra Veselovská
