BREZNO. Dvadsať rokov prináša brezniansky multižánrový klub Bombura do regiónu a mesta kultúru v jej najrôznejších podobách. Už niekoľko generácií Brezňanov malo možnosť vidieť a vyrásť na kapelách z celej planéty, od Japonska až po Argentínu. Ako hovorí majiteľ jubilanta Marián Pavúk, hudby sem priniesli na tony.
Hudobníkov láka skvelé publikum
Po reštitúcii získali Pavúkovci majetok po prastarom otcovi, ktorý v Brezne prevádzkoval horehronskú výrobu likérov a rumu. Najprv kričali do sveta sami a zháňali kapely a účinkujúcich, ale neskôr sa karta obrátila a Bombura získala vo svete celkom slušné meno, aj vďaka skvelému obecenstvu. „Musím poďakovať ľuďom z Brezna, že máme výborné publikum. Účinkujúcim sa u nás v klube potom dobre hrá.“
Na otázku, ako sa dá dvadsať rokov plávať v nevyspytateľných vodách klubovej scény Marián odpovedá: „To sa pýtam aj sám seba. V Brezne je to veľmi ťažké. Roky deväťdesiate sme prežívali v období mečiarizmu, ale mladí ľudia boli viac zomknutí, bolo viac alternatívnej mienkotvornej mládeže, ktorá nás hnala do výkonov a sama sa o to pričiňovala. Dnes sú mladí síce šikovní, vzdelaní, ale ako keby čakali, čo im dáme na tácke. Systém dnes potrebuje konzumnú mládež.“
Nálepka: sex, drogy, rock'n'roll
Už v začiatkoch podnik svojím liberálnym správaním dráždil a poburoval konzervatívnu verejnosť. Netrvalo dlho a Bombura sa ocitla v spleti predsudkov, kvôli ktorým dostala nálepku: narkomanský pajzel. „Mali sme tu Jiřího Stivína, čo je obrovská osobnosť nielen českej, ale aj svetovej jazzovej scény, a keď niekto vyhlási, že na Stivína do Bombury nejde, lebo je to feťácky podnik, tak čo k tomu dodať. Ale to je jeho smola, ten dotyčný prišiel o krásny hudobný zážitok.“
Celú situáciu okolo klubu Pavúk zdôvodňuje tým, že ľudia sa ešte stále boja slobody. Málokto napríklad vie, že v Bombure sa už niekoľko rokov nefajčí a to nielen počas koncertov. „Hralo tu množstvo významných osobností nášho kultúrno-spoločenského života. Nebohý profesor hudby na VŠVU Jozef Dodo Šošoka, Vladimír Mišík, Fedor Frešo s Fermatou. Keby vedel, že tento podnik je feťácky, tak sem asi nevkročí. Koniec koncov, keby sme už boli takí, tak nás hádam nepodporuje ministerstvo kultúry,“ argumentuje Marián Pavúk.
Návykové sú jedine koncerty
Muzikanti si v Bombure zahrajú minimálne raz do týždňa. Počas dvadsaťročnej histórie sa tu vyskytli mnohé legendy slovenskej aj zahraničnej undergoundovej scény. „Veľa koncertov bolo krásnych, silných, keď bolo publikum vyrovnané s kapelou, keď sa navzájom povzbudzovali. Vtedy tá energia v Bombure zostáva. To je tá droga. Z tej atmosféry človek žije možno aj dva týždne.“
Napriek tomu návštevnosť v porovnaní s deväťdesiatymi rokmi klesla. Spôsobil ju, ako všade, obrovský únik mladých ľudí z mesta, ktorí sú nútení odísť za pracovnými príležitosťami a kariérou. Marián Pavúk priznáva: „Len z našej klientely je asi 400 až 500 ľudí preč, či už v zahraničí alebo v Bratislave, a vracajú sa len na Vianoce. Všetko to uteká preč a nad tým by sa mali zamyslieť aj naši politici, či si necháme našu elitu z mesta odísť.“
Úbytok mladých ľudí sčasti kompenzuje generácia skôr narodených. Z pohľadu majiteľa klubu začínajú chodiť aj tí, ktorí boli voči Bombure dlhé roky negatívne naladení.
Brezno mohlo mať svoju menšiu Pohodu
Slovenský Woodstock. Aj takto označovali médiá od roku 1995 počin Mariána Pavúka s názvom Slovenské alternatívne leto. O Pohode v tom čase ešte nikto nechyroval. Prvý ročník trojdňového festivalu s desiatkami kapiel z celej Európy sa uskutočnil na hrade Bzovík, druhý na Lúčkach v Brezne. Festival sa však stretol s nepochopením aj napriek tomu, že naň prišli asi tri tisícky ľudí a na tú dobu bol najväčší na Slovensku. „Možno keby spolupráca s mestom bola lepšia, tak tu mohli mať druhú Pohodu. Mám taký dojem, že im ušiel vlak. Ale to bol problém nielen Brezna, ale celého Slovenska. Volení zástupcovia si mysleli, že festival je len jeden veľký humbuk a bordel, a teraz, keď sa pozrú na Pohodu, tak by ju chceli mať, lebo to už je aj veľká ekonomická sila pre mesto,“ tvrdí Pavúk. Šťastie skúšali aj v Osrblí, no napokon zakotvili v Revištskom Podzámčí, kde vydržali do roku 2008.
Svoju, už desaťročnú históriu píše aj multimediálny festival pre dobrodruhov a milovníkov extrémnych športov Ďumbierfest, priestor v klube dostal aj putovný festival špičkových outdoorových filmov Expedičná kamera, a Vianoce by takisto neboli Vianocami bez tradičného folku.
Narodeniny na jazzový spôsob
Pri príležitosti dvadsiateho výročia Bombura pripravuje oslavu ako sa patrí. Na druhý októbrový víkend je naplánovaný nultý ročník Horehronských jazzových dní. Trojdňový maratón sa začal v piatok, kedy sa na pódiu objavil Michael “Patches” Stewart – hlavný trubkár skupín Marcus Miller a Victor Bailey. „Ani som nesníval, že niekedy vkročí nie do Bombury, ale do Brezna, alebo že niekedy vôbec príde do týchto končín,“ priznáva Pavúk. Na Slovensku odohrá len tri koncerty a jeden z nich bude práve v Brezne, aj vďaka jeho sprievodnej slovenskej kapele AMC Trio.
V sobotu zahrajú zvolenskí ZVA-12-28 blues band, ktorí pred dvadsiatimi rokmi v Bombure začínali. Vďaka svojmu jedinečnému bluesovému štýlu dnes spolupracujú so známou českou režisérkou Alice Nellis. „Na tretí deň máme pozvanú vychádzajúcu hviezdu z Južnej Afriky, speváčku s veľkým hlasom a podľa mňa budúceho veľkého mena Melanie Scholtz. To by nám mohol hociktorý jazzový festival závidieť.“
Navyše celý jesenný program bude žiť oslavami 20. výročia a každý fanúšik si príde na svoje. Punkáčom príde zahrať Slobodná Európa, pre nezávislákov sú pripravení The Ills, Teskohippies a Lavagance, pre fanúšikov trip hopu a downtempa tu bude Nicole Mercedes z Izraela; a takisto veľmi príjemné jazzové duety v podaní Tiny Fišerovej a Briana Charettea. Nezabúda sa ani na priaznivcov world music, na ktorých čakajú balkánsko-európsko-cigánski Wordly Savages.
