Dnes nie je celkom bežné, aby mladí ľudia písali poéziu a už vôbec nie, aby vydávali básnické zbierky. Ako sa vám to „prihodilo“?
- Pomerne jednoducho. Táto iniciatíva má svoje začiatky ešte v časoch, keď v Brezne fungovali perfektné akcie s názvom Čajovničkové čítaníčka, neskôr som navštívil viacero literárnych klubov v rôznych mestách. Na týchto stretnutiach som mal spravidla dobré ohlasy a čoraz viac ľudí ma nabádalo k tomu, aby som urobil nejaký výber z tvorby a dal to dokopy v knižnej podobe. Tak vznikla moja prvá zbierka.
Prečo práve Priestor vo veršoch?
- Jednak je to priestor na to, aby ma ľudia lepšie spoznali a mohli pochopiť moje myšlienky prostredníctvom veršov, ale na druhej strane je to aj priestor pre čitateľov. Básne sú pomerne rôznorodé, niektoré skôr na zamyslenie, iné vyslovene na relax či zasmiatie. Niekto nájde svoj priestor v tých „ľahších“ veciach, niekto má rád napríklad vzťahové básne, a preto si myslím, že je dobré, že je zbierka dostatočne pestrá a „priestranná“.
Básne zvyknú mať svojho konkrétneho adresáta. Kto alebo čo bol vašou inšpiráciou?
- Knižka je rozdelená do dvoch kapitol a obsahuje dvadsaťdva básní. V prvej sú prevažne ľúbostné básne, takže, samozrejme, istý reálny základ tam je, podobne ako je to v hudbe či vo filme, kde autori neraz čerpajú aj zo svojho života. Druhá časť básní typu Ako som sa nestal Superstar alebo Ako som (ne)ukončil futbalovú kariéru je veselšia a spravidla tiež inšpirovaná skutočnými udalosťami, len trošku a niekedy aj trošku viac prifarbenými.
Zbierku mapujúcu vašu tvorbu za posledných päť rokov dopĺňajú príjemné ilustrácie a fotografie miestnych výtvarníkov. Komu vďačíte za ďalší, tentokrát vizuálny priestor?
- Je určite na mieste poďakovať fotografovi Viktorovi Šajgalíkovi a takisto autorom kresieb Slávke Skoršepovej, Barbore Durajovej a Braňovi Skybovi. Všetko sú to veľmi talentovaní mladí ľudia, ktorí boli ochotní nakresliť ilustrácie špeciálne pre túto zbierku a som im za to vďačný. A v neposlednom rade ďakujem Stanislavovi Havlíkovi, grafikovi z Trenčína, ktorý dal knižke finálnu podobu pred tlačou. Najmä vďaka týmto ľuďom uzrelo svetlo sveta moje prvé dielko.
Ale nie posledné...
- To nateraz presne neviem. No minimálne pre tú úžasnú atmosféru, ktorá bola na krste, verím, že nie. Počuť známych (i neznámych), ktorí nikdy nemali špeciálny vzťah k literatúre a v živote možno dobrovoľne neprečítali ani jednu báseň hovoriť o krste knihy ako o krásnom večere a výbornej zábave, je naozaj skvelý pocit. Pre ďalšie takéto chvíle by som bol rád, keby sa zbierka dočkala pokračovania. A keďže múza v podobe okúzľujúcich slečien je v podstate nevyčerpateľná a na úsmevné príhody mám pri svojich aktivitách tiež šťastie, vidím to veľmi reálne.
Vy ste maximálne multifunkčný človek. Popri štúdiu práva sa venujete športu, trénovaniu mládeže aj miestnej politike. Ako sa to dá stíhať?
- Niekedy celkom dobre, inokedy dosť ťažko a potom musí ísť niečo bokom. Napríklad posledný mesiac, keď sa intenzívne pracovalo na knižke, išiel trošku do úzadia šport. Ale vždy som cítil, že každá tá časť je pre mňa niečím dôležitá a dotvára celok. Aj keď nie som profesionálny športovec, ani profesionálny spisovateľ, len sotva by som sa toho dokázal úplne vzdať. Práve vďaka všestrannosti som mohol spoznať veľmi veľa zaujímavých ľudí. Keby som sa orientoval len jedným smerom, napríklad športovým, tak by som určite nevedel, kto tu v rámci regiónu píše, kreslí, kto sa venuje fotografii... A to by bola škoda.
Podporuje vás teda aj vaše okolie a rodina?
- Určite áno, bez toho by to nešlo. Svoju rodinu môžem v súvislosti s vydaním knihy smelo označiť ako generálneho sponzora (úsmev). Že sa moja snaha stretla s pochopením aj u priateľov a známych je tiež veľmi povzbudzujúce. Na záver by som ešte rád poďakoval tým, ktorí sa aktívne podieľali na pestrom programe krstu. Zaujímavé ukážky z vlastnej tvorby prečítali Lucka Ištvánová a Veronika Gašperanová, ktorá naviac spestrila večer aj vtipným sprievodným slovom. To, že podujatie nebolo len o literárnom umení, potvrdili svojimi hudobnými vystúpeniami výborný pesničkár Maťo Libič a dvojica Miro "Silo" Kán a Rado Bútora z mojej obľúbenej skupiny Silo a lampa svieť. Už teraz sa teším na krsty ich kníh a CD.
