Nevidiaci hudobník Milan Kvietok.
Dvadsať rokov nie je málo. Čo vám tie roky dali a čo vzali?
- Tie roky mi dali veľmi veľa, lebo som sa spriatelil s mnohými vynikajúcimi ľuďmi, či už v oblasti hudobnej, alebo vôbec.Za všetkých by som spomenul Miriamku Kočtúchovú, ktorej vďačím navždy za to, že bola spoluzakladateľkou skupiny Blindman. Gitarista a predovšetkým môj kamarát, Marek Botev, to so mnou v kapele ťahá v dobrom i v zlom prakticky od začiatku až dodnes. Dúfam, že tomu tak bude aj naďalej. Popri Marekovi je tu ešte jeden dôležitý človek, náš starý kamarát, „takmer“ člen našej kapely, Ivko Muriňák - živá legenda mesta Brezna. Ivanove začiatky siahajú totiž do obdobia, keď kedysi začínali hrať spolu s Paľom Haberom a Evkou Wolframovou (Evka sa objavila na jednom z našich albumov, Ivko participoval na viacerých albumoch a desať rokov aj na našich koncertoch). No a ten nekonečný zástup ľudí, ktorí zanechali stopu v mojom nielen hudobnom živote, by sme museli menovať do rána.Splnilo sa mi omnoho viac, než o čom som sníval v najodvážnejších snoch a snáď preto sa cítim byť šťastným človekom. A čo mi tie roky vzali? Hmm. Veď mi nemali už čo vziať (smiech).
Neuvažovali ste niekedy, že by ste robili aj niečo iné? Ak, tak čo by to bolo?
- Ťažká otázka. Možno niekedy v detstve, predtým ako ma hudba úplne pohltila, som skúmal, čo by mohol robiť nevidiaci človek. Myslel som si naivne, že by som mohol byť napríklad opravárom rôznych prijímačov (tranzistorov, rádií, magnetofónov, gramofónov), ale naopak, ja som ich skôr kazil (úsmev). Dnes si však myslím, že všetko je, ako má byť.
Na štyroch z vašich šiestich albumov sa skloňuje slovíčko život. Aký máte k nemu vzťah? Nesklamal vás tak trochu?
- Mám život rád. Na práve spomínaných albumoch sa nachádza mnoho piesní, ktorých texty to verne vyjadrujú za mňa. No a paradoxom je, že aj album Naše milénium má podnázov: Život v 3. tisícročí. V mojom živote boli samozrejme aj nejaké sklamania, ale tých bolo našťastie málo. Veď nakoniec u mňa je to tak: Spievam to, čo žijem...
Komu najviac vďačíte za to, aký ste?
- V živote každého človeka sú to predovšetkým rodičia, rodina, priatelia a ostatný okolitý svet, ktorý človeka formuje. Som rád, že v mojom živote je mama, ktorá pomáha nielen mne, ale aj kapele ako nepísaná manažérka. Mamka, Zuzka Botevová, teta Marienka Švejdová a Miroslav Kočtúch sú prvými poslucháčmi. Bratovi Stanovi vďačím za pomoc pri programovaní podkladov piesní na syntetizátore, za návrhy obalov na CD, plagátov, bulletinov, za návrh a spravovanie web stránky.
Moje hudobné napredovanie mala v základnej škole pre nevidiacich pod palcom nevidiaca pani učiteľka Ľudmila Grichová a po skončení ZŠ zasa pani učiteľka Vierka Horváthová v štúdiu pre dospelých v individuálnom vyučovaní hry na klavír v ZUŠ Jána Cikkera v Banskej Bystrici, ktorej vďačím mnohé cenné rady. Všetkým našim priateľom a fanúšikom vďačíme spolu s Marekom za to, že sú naším „pohonným motorom“ pri napredovaní tvorby kapely. Jednoducho bez nich by sme nemohli osláviť našich dvadsať hudobných rokov. Mimoriadny darček k výročiu sme dostali od môjho brata - platinovú platňu, ako „symbolické ocenenie“ našej tvorby.
Počas vašej hudobnej kariéry ste spolupracovali s mnohými hudobníkmi a textármi. Ktorú spoluprácu si ceníte najviac?
- Všetky spolupráce si vážim rovnako, lebo každá z nich mi niečo dala a bolo ich už skutočne neúrekom.
Nedávno ste pri príležitosti okrúhleho jubilea kapely pokrstili čerstvo vydaný album Dotyky života, oneskorene aj predposledný album Život v básni a unikátnu knihu textov, ktorá vyšla nielen v čiernotlači, ale i v Braillovom písme. Koho to bol nápad a kto všetko sa na tomto projekte podieľal?
- Všetko to bol môj nápad, keďže sme chceli osláviť jubilejných dvadsať rokov kapely. Tešíme sa spolu s Marekom, že už štrnásť rokov je našim hudobným producentom Dušan Ivan, ktorý je pre nás tým, čím bol George Martin pre Beatles. Na albume Dotyky života máme vďaka Dušanovi aj tentoraz živú basovú linku v podobe člena skupiny 100 múch Miroslava Páva; predtým to boli Aty Béreš a Michal Formánek. Našim textom sa nedostalo miesta v bookletoch na albumoch a tak všetko, čo sme vytvorili doteraz a aj niekoľko budúcich noviniek, sme sa rozhodli ponúknuť našim fanúšikom k dvadsiatemu výročiu kapely. Texty piesni v knižôčke textov v čiernotlači nie sú usporiadané podľa albumov, ale v abecednom poradí. Ilustrácie robil Lukáš Sopko, brat môjho nevidiaceho kamaráta, Petra Sopka. Vďaka pomoci občianskeho združenia Blindmen vyšla knižka textov aj v Braille, touto som chcel potešiť tých fanúšikov, ktorí radi čítajú v bodovom písme.
Kto boli krstní rodičia?
- Nakoľko sme krstili dve cédečká, nové Dotyky života, na ktorom sa ocitlo deväť noviniek, a ostatný album Život v básni, na ktorom sa nachádza mnou zhudobnených štrnásť básni z pera maestra Milana Rúfusa. Okrem cédečiek sa krstila aj spomínaná knižka textov a nesie názov Život v piesni. Lupeňmi kvietkov spoločne krstili: album Dotyky života Marianna Mackurová, ktorá celý koncert perfektne moderovala, album Život básni Ivko Muriňák a knižku textov Život v piesni krstila krásnou myšlienkou Marekova manželka, Zuzka Botevová.
Prezradíte akou?
- Krstná mama knižôčky textov využila príležitosť a citovala výroky Stana Radiča: Kopla ho múza, vrátil jej to aj s úrokmi, napísal pieseň; Jiřího Mahena: Kto chce pochopiť hudbu, nepotrebuje ani tak sluch, ako srdce; a od Victora Huga: K dobrej knihe je treba dobrých čitateľov. Tak nech sa priaznivcom skupiny Blindman s knižôčkou textov dobre spieva a relaxuje.
Skončím podobne, ako som začala: dvadsať rokov nie je málo. Ale je to dosť na vašu hudobnú „spoveď“?
- Máte pravdu, určite by sme sa mohli ešte nekonečne dlho rozprávať nielen o minulosti, prítomnosti i budúcnosti kapely Blindman, keďže popri „blindmanovských albumoch“ som vydal pod vlastným menom prednedávnom v poradí už aj tretí album inštrumentálnych skladieb My Way (Moja cesta), po albumoch Prológ a Ja som iný. Na konte mám aj jeden album s kresťanskou tematikou Buď so mnou, Pane... Okrem mojej srdcovky, kapely Blindman, sa rád venujem aj iným hudobným žánrom. Vždy som sníval, aby si moja hudba našla miesto v srdciach poslucháčov. Neuveriteľné sa stalo skutočnosťou, keď sa mi splnilo za dvadsať rokov veľmi veľa tajných snov. Jedným z nich bolo aj zahrať si, alebo zaspievať so známou kapelou. Splnením sna bolo v roku 1996 účinkovanie na albume skupiny Metalinda Na kolená, aj na ich koncertoch.
