BANSKÁ BYSTRICA. Zatepľovanie a rekonštrukcia objektov prináša okrem pozitív neraz aj neželaný efekt. Niektoré fasády sú príliš sýte, na susediacich objektoch sú vzájomne neladiace farby a často farebnosť nepasuje ani s prostredím danej lokality. Upozornil na to poslanec Vladimír Pirošík s tým, že niektoré obce a mestá už farebnosť regulujú napríklad prijatím všeobecne záväzných nariadení (VZN). Ako príklad vizuálneho smogu uviedol sídlisko Sásová – Rudlová, kde sa tento problém ukazuje v posledných rokoch ako citeľný. Obyvateľka mesta Katarína Rožková žije striedavo v Banskej Bystrici a v zahraničí, kde sa k riešeniu tohto problému pristupuje citlivejšie. „Je to vždy otázka vkusu a únosnosti, o ktorej by sa malo diskutovať,“ doplnila.
Mesto sa predbežne nechystá riešiť farebnosť formou VZN. Ako v odpovedi na poslaneckú interpeláciu konštatoval riaditeľ útvaru hlavného architekta (ÚHA) mesta Ľubomír Keleman, problematika farebného riešenia bytových domov je zložitá z viacerých aspektov:“ Povoľovanie zateplení nepodliehalo v minulosti stavebnému povoleniu. Až po usmernení ministerstva výstavby z roku 2007 bolo uvedené, že je na zvážení stavebných úradov, či budú povoľovať zateplenia obytných budov, vrátane farebného riešenia stavebným povolením. ÚHA nebol predtým oslovovaný k vyjadreniam na farebné riešenia. Až spomínanou zmenou, aj to až v roku 2009 požiadal stavebný úrad o súčinnosť ÚHA k farebným riešeniam.“
Ako sa ďalej konštatuje v odpovedi, v tom čase bola už veľká časť bytových domov na sídlisku zateplená, prípadne už boli vydané povolenia na zateplenie.
„Medzi základné pravidlá vždy patrilo zohľadnenie základnej – prevládajúcej farby , ktorá by bola v bielych, bledosivých, či jemných odtieňoch a ostatné farby boli len doplnkové.“ Riaditeľ dodal, že v procese boli konzultované farebné riešenia s projektantmi, zástupcami bytových domov, správcami a nebolo vždy jednoduché nájsť kompromisné riešenie. Stali sa aj prípady, keď sa nerešpektovalo odsúhlasené farebné riešenie. Za príklad kvalitného riešenia označil jednotné riešenie na Ružovej ulici, kde sa zatepľovalo po konzultáciách s ÚHA a stanovila sa základná farba s možnými doplnkovými farbami.
Brezno si cestu našlo
Jedným z miest, ktoré farebnosť regulujú všeobecne záväzným nariadením je aj neďaleké Brezno. Tu sa na fasádach domov povoľujú iba pastelové, dymové, prípadne okrové farby. Predseda komisie mestského zastupiteľstva pre rozvoj mesta a mestskej infraštruktúry Ján Králik považuje prijaté VZN za prínos.
„Určitú víziu mesto stanovilo už v územnom pláne, VZN a dohľad stavebného úradu nad farebnosťou sú ďalším krokom pri riešení tohto problému,“ doplnil. Stanovené vzorky farieb sú podľa neho dôležité predovšetkým v historickej časti mesta, kde pomáhajú dotvoriť kompaktnosť centra. Určitou výhodou pri panelákových domoch podľa neho je, že väčšinu z nich spravujú dve veľké správcovské spoločnosti. „Treba povedať, že samotné VZN rieši problematiku iba čiastočne. Rovnako dôležitá je osveta, aby sa dokázali dohodnúť na kompromisnom riešení projektanti, správcovské spoločnosti a vlastníci objektov. Iniciatíva vyšla v tomto smere práve od projektantov. Myslím, že od prijatia VZN prišlo v tomto smere ku kvalitatívnej zmene. Dôležité bude tento pozitívny trend udržať“ dodal.
