BANSKÁ BYSTRICA. Obyvatelia banskobystrickej mestskej časti Sásová, ktorá bola do roku 1965 samostatnou obcou, sa preslávili v širokom okolí ako naslovovzatí murári a tesári. Zaujímavú históriu a tradíciu tohto remesla mapuje v súčasnosti Dokumentačné centrum Sásová (DCS). Podľa predstaviteľa DCS Jána Kollára sa im podarilo zozbierať unikátny historický a archívny materiál, ktorý chcú prezentovať aj v pripravovanej knižnej publikácii o histórii Sásovej. Pre Jána Kollára je to zároveň srdcová záležitosť, keďže pochádza zo známeho murárskeho rodu.
O tradícii remesla hovorí:“ V najbližšom okolí Banskej Bystrice boli známi murári a tesári zo Sásovej, Rudlovej a tiež z neďalekých Seliec. V týchto obciach bolo murárstvo hlavnou formou mužského zamestnania a dedilo sa z pokolenia na pokolenie. Sásovania chodili i do vzdialenejšieho okolia na „lont“, ako tomu hovorili. Bola to v podstate obdoba dnešných týždňoviek,“ dodal.
Murár do každej rodiny
O tom, že murárstvo predstavovalo v Sásovej dedičnú tradíciu svedčí aj fakt, že záznamy zo školských kníh z roku 1920, ktoré evidujú aj povolania rodičov žiakov, je profesia murár a tesár zaznamená v prípade 65 percent z nich.
Ján Kollár dodáva: „Za monarchie chodili až do Pešti, neskôr boli zamestnaní v okolí mesta u staviteľov Peierbergera a Čatloša. Sásovskí murári a tesári pracovali na stavbe takých kľúčových budov ako Národný dom, Poliklinika, Národná banka, Liečebný dom Palace Sliač, Odborná kovorobná škola, Učiteľský ústav, či Železničná stanica.“
Najviac pracovných príležitostí koncom 30. a začiatkom 40. rokov 20. storočia im poskytla výstavba železničnej trate Banská Bystrica – Dolná Štubňa a tiež výstavba železničnej stanice v Kostiviarskej.
Vedeli, ako na pevné hradby
Ján Kollár dodáva, že najstarší murársko – kamenársky cech na Slovensku založili v roku 1552 v Bratislave. V stredoslovenskej banskej oblasti však vznikol najstarší cech práve v Banskej Bystrici v roku 1602. Na základe žiadosti banskobystrických murárov a kamenárov mestská rada na svojom zasadnutí v októbri 1602 vyhovela požiadavke na založenie cechu. Cechové artikuly však o tri roky neskôr zničil požiar a tak musel cech požiadať o ich obnovenie.
„Cech tesárov, ktorý bol najprv v združení spolu s murármi a kamenármi, sa osamostatnil v roku 1713,“ doplnil Ján Kollár.
Veľkú úctu si murárski a kamenárski majstri získali podľa neho v období tureckého nebezpečenstva, kedy podľa plánov predovšetkým talianskych inžinierov stavali protiturecké opevnenia , alebo zlepšovali starý fortifikačný systém.
V nových podmienkach
Po vzniku Československej republiky v roku 1918 sa nové možnosti zamestnania vytvorili predovšetkým v českých krajinách. K najväčšiemu rozmachu stavebníctva prišlo po roku 1948, kedy sa pristúpilo k rozsiahlej industrializácii Slovenska.
Plavcov nahradili kačice
Nepochybne zaujímavým poznatkom o živote murárskych rodín zo Sásovej je i to, že dokázali odviesť kvalitnú prácu nielen v prospech objednávateľov, ale svojpomocne si dokázali zlepšiť aj vlastný život. V roku 1933, keď vo svete vrcholila hospodárska kríza, dokázali postaviť plaváreň v Sásovej podľa moderného projektu. Bola to iba tretia plaváreň v okrese Banská Bystrica, takže mohli byť na ňu právom hrdí. Plaváreň slúžila ľuďom až do 50. rokov 20. storočia, kedy ju prebralo do správy Jednotné roľnícke družstvo a v areáli začali chovať hydinu. Plavcov v bazéne tak nahradili kačice.
