BANSKÁ BYSTRICA. Opravu pozoruhodného výtvarného a architektonického diela, ktoré dva roky pred smrťou navrhol architekt Dušan Jurkovič a ktorý symbolizuje tragickú smrť stoviek nevinných ľudí počas Povstania, brzdia zložité majetkové vzťahy.
Na zlý stav pamiatky dlhodobo poukazuje aj oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov (SZPB).
Jeho predseda Ján Páleš konštatoval, že ak sa na rekonštrukciu nepodarí získať v najbližších rokoch prostriedky, môže to znamenať jej vážne poškodenie. Stav pamiatky hodnotia ako veľmi zlý.
„Problémom je, že pamätník stojí na súkromnom pozemku, takže v prvom rade treba právne dotiahnuť majetkové záležitosti. My ako organizácia prostriedky na jeho záchranu nemáme, dokázali by sme však svojpomocne vypomôcť pri rôznych prácach,“ dodal.
Podľa neho má pamätník mimoriadnu historickú hodnotu a je zároveň pozoruhodným dielom.
Historický odkaz pamätníka zdôraznili aj počas nedávneho 68. výročia prvej masovej popravy pri obci Kremnička, ktorá je dnes mestskou časťou Banskej Bystrice.
Počas šiestich ďalších popráv na prelome rokov 1944 a 1945 tu nemeckí vojaci a príslušníci pohotovostných oddielov Hlinkovej gardy zavraždili dohromady 747 ľudí, z toho 58 detí.
Kremnička tak vstúpila do vojnovej a povstaleckej histórie ako miesto nálezu najväčšieho masového hrobu na Slovensku.
Pomoc pri hľadaní cesty na záchranu pamiatky prisľúbila zväzu aj prednostka obvodného úradu a mestská poslankyňa Ľubica Laššáková. Otázku zložitých majetkových vzťahov chce interpelovať aj na najbližšom mestskom zastupiteľstve.
„Prvoradé je vyjasniť si otázky vlastníctva, až následne sa bude dať uvažovať nad spôsobom rekonštrukcie,“ dodala.
Mesto pamätník nevlastní
Mesto tvrdí, že pamätník nie je v jeho majetku. Potvrdila to hovorkyňa primátora Monika Pastuchová: „Od štátu dostávame každoročne iba prostriedky na jeho údržbu. Ide o kultúrnu pamiatku, takže obnova by sa mala hradiť zo štátnych prostriedkov,“ povedala.
Základným predpokladom pre udelenie dotácie od štátu je podľa hovorcu Ministerstva kultúry Jozefa Bednára vysporiadané vlastníctvo.
Na obnovu kultúrnych pamiatok s nejasným vlastníkom, či s nevysporiadanými vlastníckymi právami, ministerstvo kultúry zo zákona prispievať nemôže.
V prípade vysporiadania vlastníckych vzťahov môže o dotáciu na obnovu tejto kultúrnej pamiatky v požiadať jej vlastník, správca alebo iný oprávnený držiteľ.
Krvavá tragédia
Banská Bystrica ako jadro povstania čelila po jeho vypuknutí v auguste 1944 opakovaných represiám.
V blízkosti Kremničky sa v tom čase nachádzali protitankové zákopy, ktoré sa neskôr stali miestom hromadných popráv. K prvej z nich prišlo v novembri 1944, kedy z banskobystrickej väznice priviezli a popravili prvých 108 ľudí.
V roku 1949 odhalili na pamiatku obetí pomník, ktorý dva roky predtým ako jedno zo svojich posledných diel navrhol Dušan Jurkovič.
Dielo má tvar pyramidálneho pylóna s trojicou spätých krížov a je považované za zavŕšenie majstrovskej série stavieb popredného architekta.
Výtvarne nadväzuje na motívy, ktoré využil v Haliči na cintoríne z prvej svetovej vojny.
K pamätníku pribudla v roku 1995 ako samostatný pomník Menora židovským obetiam.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
