BANSKÁ BYSTRICA. Kvóta na lov vlkov je už niekoľko rokov jadrom sporov medzi ministerstvami, ochranármi a poľovnými združeniami. Lesoochranárske zoskupenie VLK, ale aj ďalšie ochranárske združenia požadujú celoročnú ochranu vlka dravého, keďže ide podľa nich o kriticky ohrozený druh a pre určenie kvóty neexistujú reálne odhady o počte vlkov, žijúcich na území Slovenska.
Podklady od poľovníckych združení sú podľa nich nadhodnotené. Tvrdí to aj ochranár Jaroslav Slašťan, podľa ktorého chýba na Slovensku dôkladný monitoring veľkých šeliem, ktorý by dal reálny pohľad aj o skutočnej početnosti vlkov na našom území. „Poľovné združenia majú v tomto smere zvláštnu optiku. Deliť v dnešnej dobe zver na užitočnú a škodlivú je nezmyslom. Škodlivá zver ako taká neexistuje, aj vlci majú v našich ekosystémoch nezastupiteľnú sanačnú a hygienickú funkciu,“ hovorí. Kvóta vo výške 130 kusov je podľa neho vysoká, lebo treba vziať do úvahy aj skutočnosť, že ide iba o vrchol ľadovca. Nelegálne môžu byť podľa neho zabité ďalšie desiatky vlkov, čo môže znamenať výrazný negatívny zásah do našich ekosystémov.
Navrhnuté boli vyššie kvóty
Ministerstvo pôdohospodárstva a rozvoja vidieka určilo kvótu pre lov vlka dravého v poľovníckej sezóne 2012/2013 v celkovom počte 130 kusov. Z toho je poľovné revíry v územnej pôsobnosti Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici určený počet 30 kusov.
Hovorkyňa Ministerstva pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Magda Tóth Želeňáková konštatovala, že kvóty ministerstvo stanovuje na základe návrhu poradných zborov z jednotlivých poľovných oblasti v Slovenskej republike: “ Následne je navrhované sumárne číslo upravené podľa priemerného odstrelu z predchádzajúcej poľovníckej sezóny.“
Pre poľovnícku sezónu 2012/2013 bolo poradnými zbormi prostredníctvom krajských lesných úradov navrhnutých na odlovenie 205 kusov, avšak vychádzajúc zo štatistík z predchádzajúcich poľovníckych sezón ministerstvo tento návrh upravilo na 130 kusov, pričom do určenej ročnej kvóty sa započítavajú aj nájdené uhynuté kusy.
Vyňatí spod prísnej ochrany
Ochranárske kruhy opakovane kritizovali aj skutočnosť, že pred niekoľkými rokmi si Slovensko pri ratifikácii medzinárodného dohovoru o ochrane žijúcich organizmov uplatnila výhradu voči vlkovi a medveďovi. Podľa Magdy Tóth Želeňákovej je preto v súčasnosti lov vlka dravého v súlade s európskou legislatívou, keďže na základe prílohy smernice rady o ochrane biotopov a voľne žijúcich živočíchov je populácia vlka dravého vyňatá spod prísnej kontroly.
Čas lovu vlka dravého je na Slovensku určený od prvého novembra do 15. januára.
Pripravujú sa legislatívne zmeny
Hovorca Ministerstva životného prostredia Maroš Stano informoval, že pod gesciou ministerstva sa pripravujú legislatívne zmeny s cieľom účinnejšej ochrany prirodzených biotopov , voľne žijúcich živočíchov a voľne rastúcich rastlín. „V súvislosti s prípravou nového zákona o ochrane prírody plánuje envirorezort vytvoriť legislatívny rámec pre schvaľovanie programov starostlivosti o chránené druhy živočíchov vrátane veľkých šeliem , ktoré v súčasnosti absentujú a ktoré by mali vytvoriť zodpovedajúci rámec pre ich manažment vrátane povoľovania ich lovu,“ dodal.
Na hraniciach je vlk v bezpečí
Hovorca dodal, že podľa platnej vykonávacej vyhlášky k zákonu o ochrane prírody a krajiny je vlka celoročne zakázané chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami v určitých lokalitách. Ide napríklad o okresy Rožňava a Košice okolie na území národného parku Slovenský kras vrátane územia západne od štátnej cesty od obce Háj cez obec Turňa nad Bodvou až po hraničný priechod Dvorníky.
Taktiež v okrese Čadca na území severovýchodne od štátnej cesty od hraničného priechodu Bumbálka po obec Makov a severozápadne od rieky Kysuca a jej ľavostranného prítoku - potoka Oščadnica až po obec Oščadnica. Od obce Oščadnica je územie ďalej ohraničené južnou hranicou katastrálneho územia obce Oščadnica až po štátnu hranicu s Poľskom.
Na ostatnom území Slovenskej republiky je vlka zakázané chytať, zraňovať, usmrcovať a ničiť jeho obydlia, najmä brlohy s mláďatami, v období od 16. januára do 31. októbra bežného kalendárneho roka.
Počty má určiť konsenzus
Prednosta Krajského lesného úradu v Banskej Bystrici Róbert Zlocha hovorí, že pre tento rok žiadali pre poľovné revíry v ich územnej pôsobnosti kvótu 40 jedincov, ministerstvo im povolilo tridsať. Čísla podľa neho nie je nadhodnotené a vyplynulo z konsenzu odborníkov, zastúpených v komisii. Popri zástupcoch poľovníkov sú tu aj ochranári zo Štátnej ochrany prírody, veterinári a podobne.
