BANSKÁ BYSTRICA. Z pôvodného Medeného hámra, ktorý vznikol v druhej polovici 15. storočia ako súčasť podnikateľských aktivít Thurzovsko – fuggerovského mediarskeho podniku, ostalo do dnešného dňa zachovaných iba niekoľko budov. Ide o pamiatky, ktoré sú dnes v súkromných rukách a ktorých stav hodnotia odborníci ako kritický. To, čo by mohol svet obdivovať, sa môže podľa nich stať v priebehu niekoľkých desaťročí minulosťou.
Na zlý stav pamiatok v hámri upozorňuje aj občianske združenie Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný, ktorý si kladie za cieľ obnovovať a zachovávať historické a kultúrne hodnoty Banskej Bystrice.
Jeho predstaviteľ Andrej Predajniansky povedal, že cez projekt Zachráňme ich, by chceli k najviac ohrozeným historickým stavbám v meste otvoriť diskusiu a hľadať spôsoby ich záchrany. „Čo sa týka samotného Medeného hámra, chceme sa orientovať predovšetkým na osvetu. Uvedomujeme si, že objekty sú v súkromných rukách, takže im nedokážeme pomôcť priamo, ale chceli by sme o existujúcom probléme hovoriť a spoločne s odborníkmi, verejnosťou a vlastníkmi hľadať cesty pre ich záchranu,“ dodal. Tri spomenuté objekty sa dostali do súkromných rúk po ukončení prevádzky podniku Rudné bane a dodnes nie sú využívané.
Keď nie realita, aspoň maketa
Pavel Gender zo združenia Banskobystrický geomontánny park hovorí, že stará banícka tradícia mesta by sa mohla najlepšie prezentovať práve cez Medený hámor. „Bohužiaľ, zo svojich predstáv v rámci budovania Geoparku sme ho museli vypustiť práve z toho dôvodu, že objekty sú súkromné. Nebolo to v minulosti dobré rozhodnutie, ale my na ňom nedokážeme nič zmeniť,“ hovorí.
Aspoň čiastočne by chceli v budúcnosti ukazovať činnosť hámra na ojedinelom modeli, ktorý vznikol v roku 1936. Údajne existujú iba tri exempláre tohto modelu, ktorý predstavuje vnútornú časť hámra. „Je smutné, že nedokážeme doceniť, akú historickú hodnotu hámor predstavuje. Po kremnickej mincovni to bol druhý najstarší priemyselný podnik na našom území,“ dodal Gender.
Požehnanie aj prekliatie pre mesto
Hámor v prvej fáze svojej existencie dodával spracovanú meď predovšetkým do Kremnice na úpravu rýdzosti strieborných a zlatých mincí. Po zániku Thurzovsko – fuggerovskej spoločnosti zostal v prevádzke ešte štyri ďalšie storočia. Nepochybne zaujímavá je aj jeho novodobá história, keď tu na konci 19. storočia uviedli do prevádzky elektrolytickú rafináciu medi. Hutnícka činnosť v hámri sa skončila v 20. storočí.
Niektoré objekty medeného hámra odstránili už za socializmu, ďalšiu časť tých najhodnotnejších búrali aj v roku 1997, čo dodnes považujú odborníci za obrovskú škodu. Samotná história Banskej Bystrice bola totiž v podstatnej miere spojená so získavaním a spracovaním medi. Nešlo pritom vždy iba o pozitívny vplyv. V jednom prípade totiž priniesol hámor v bezprostrednej blízkosti obytnej časti pre Bystrici skazu. Stalo sa tak v roku 1761, kedy mesto zachvátil obrovský požiar.
Ten najprv zachvátil Medený hámor a potom sa rozšíril do okolitých ulíc Banskej Bystrice. Stal sa najväčším mestským požiarom Európy v tom období, vyžiadal si 132 obetí, mnoho zranených a škody sa vyšplhali na dva milióny zlatých.
Zo 414 budov mesta oheň obišiel iba 109. Vyšetrovanie ukázalo, že za požiarom bola nielen ľudská ľahostajnosť, ale aj dlhotrvajúce sucho a prudký vietor.
Oheň podľa historických záznamov spôsobili tesári, ktorí si v dielni varili a oheň po odchode neuhasili.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
