BANSKÁ BYSTRICA. Mestská príspevková organizácia Záhradnícke a rekreačné služby mesta Banská Bystrica (ZAaRES) už finančne nezvláda prevádzkovanie rímskokatolíckeho cintorína v centre mesta. Od prvého decembra chcú preto podať trojmesačnú výpoveď a zmluvný vzťah o správe a prevádzkovaní cintorína ukončiť. Podľa hovorkyne biskupského úradu Zuzany Juhaniakovej zatiaľ na biskupstve oficiálnu žiadosť o ukončenie vzťahu neevidujú.
Hovorkyňa primátora Monika Pastuchová upresnila, že ZAaRES spravuje cintorín od januára 2007 , pričom na jeho správu nedostáva táto organizácia žiaden príspevok.
Riaditeľ ZAaRESu František Krč konštatoval, že ročná strata na prevádzke cintorína dosahuje 40 – 50 tisíc eur.
„Na základe koncesie máme zmluvný vzťah s rímskokatolíckou cirkvou o prevádzkovaní cintorína. Z hľadiska zásad hospodárenia však ako príspevková organizácia môžeme takúto činnosť vykonávať len v prípade, že je zisková. V tomto prípade však ide o stratovú činnosť a preto nemáme inú možnosť, ako zmluvný vzťah vypovedať,“ dodal.
Iné priority
ZAaRES sa ešte pokúšal získať príspevok na minimalizovanie strát od mesta, no vzhľadom na napätý mestský rozpočet táto alternatíva neprešla. V správe majú ešte pätnásť ďalších mestských cintorínov, čo je mimoriadne náročné. „Snažili sme sa to prekrývať ako sa dá, no teraz sa musíme zamerať v prvom rade na dobudovanie nového pohrebiska na centrálnom cintoríne v Kremničke,“ doplnil.
Správca krematória a cintorínskych služieb Pavol Bielik tiež považuje prevádzkovanie rímskokatolíckeho cintorína za veľmi náročné už preto, že ide o najstarší cintorín v meste, ktorý nadväzuje na areál mestského hradu, nachádza sa tu množstvo cenných náhrobkov a hodnotný je aj z hľadiska dendrológie. „Všetko sú to skutočnosti, ktoré zvyšujú náklady na jeho správu a údržbu,“ dodal.
Predchodca dnešného cintorína existoval zrejme už v 15. storočí, ten súčasný vysvätili v roku 1818. Najstarší evidovaný náhrobok pochádza z roku 1841. Pochovaných je tu viacero významných osobností, napríklad lesnícky priekopník Jozef Dekret Matejovie, básnik Mikuláš Kováč, skladateľ Svetozár Stračina, či biskup Andrej Škrábik.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
