O zaniknutom mestskom hrade v Ľubietovej sa zachovalo veľmi málo písomných dokladov. Donedávna bola sporná aj jeho presná lokalizácia, archeologický výskum preto môže priniesť kľúčové poznatky o jeho histórii a architektonickom riešení.
ĽUBIETOVÁ. Spoločne s Kremnicou, Banskou Bystricou a Banskou Štiavnicou patrila Ľubietová v období stredoveku k najvýznamnejším banským mestám Uhorska.
Súčasťou každého zo spomenutých slobodných kráľovských miest bol aj mestský hrad, ktorý sa však do dnešných dní nezachoval práve v Ľubietovej.
V 19. storočí ho rozobrali a materiál z neho využili pri stavbe obecného domu a možno aj ďalších objektov.
Presná lokalizácia mestského hradu, ako aj historické súvislosti jeho vzniku boli dlho v mnohých smeroch nejasné.
Nové svetlo do nich môže vniesť archeologický výskum, ktorý realizuje Stredoslovenské múzeum (SSM) v Banskej Bystrici v spolupráci s obcou Ľubietová a miestnym občianskym združením Libetha.
Predstava z maľby
Archeológ SSM Martin Kvietok hovorí, že ak súčasný archeologický výskum prerastie do plošného, pôjde v súčasnej dobe o jeden z najväčších plošných odkryvov v historických jadrách stredovekých miest na Slovensku.
Už prvé zisťovacie sondy v predchádzajúcich týždňoch ukázali, že hrad bol situovaný v miestach, kde dnes stojí budova obecného úradu.
„Začiatkom leta sme sa stretli so starostom obce pánom Pavlom Zajacom, ktorý s nami konzultoval budovanie muzeálnej expozície. Jej súčasťou je aj dobová maľba pravdepodobne z prvej polovice 19.storočia, ktorá zachytáva ešte stojaci hrad. Archeologický výskum sa nikdy doteraz na týchto miestach nerobil, preto nás myšlienka hrad preskúmať veľmi zaujala,“ dodal archeológ.
S prvými výkopmi začali na voľnej ploche medzi obecným úradom a potokom. „Za cieľ výskumu sme si okrem iného stanovili zistenie stredovekého osídlenia v mieste hradu pred prvou písomnou zmienkou, teda pred rokom 1379, kedy získala Ľubietová mestské výsady od Ľudovíta Veľkého. Zároveň by sme však chceli výskumom overiť aj prítomnosť nálezov z obdobia praveku v mieste hradu, keďže ako vieme zo starších amatérskych nálezov, ľudia na území Ľubietovej v praveku určite žili,“ doplnil.
Tajomstvo medi
Súčasne chcú archeológovia datovať presný vznik hradu i to, ako bol architektonicky riešený.
Martin Kvietok dodáva: “Pokúsime sa objasniť ako vyzerala materiálna kultúra stredovekej Ľubietovej, prípadne či je doložené skúšanie či spracovanie medenej rudy a iných nerastov priamo v areáli hradu. Ide napríklad o nálezy rôznych skúšobných misiek, prípadne taviacich piecok a podobne.“
Zatiaľ sa im podarilo v pôdoryse zachytiť juhozápadnú baštu opevnenia s južným obvodovým murivom hradu.
Zisťovacou sondážou sa podarilo tiež preukázať, že zvnútra hradu boli k obvodovému murivu pristavané pravdepodobne zrubové stavby, ktoré zanikli pri požiari.
„Z tohto nálezu si môžeme utvoriť aspoň nejakú predbežnú predstavu o tom ako vyzerala vnútorná zástavba hradu v čase jeho existencie,“ dodal.
K dispozícii majú aj starú katastrálnu mapu obce z roku 1866, podľa ktorej tvorili hradný komplex štyri bašty a samostatný murovaný objekt.
„Domnievame sa, že tento objekt by mohol byť starší ako samotný hrad. Zrejme ho v čase stavby hradu iba obstavali a začlenili do hradného komplexu,“ doplnil.
Sídlil tu komorský gróf?
S veľkou pravdepodobnosťou mohlo ísť o kamenný vežový dom, typický pre stredoveké mestá 14. storočia.
Nie je vylúčené, že tu dokonca sídlil komorský gróf, ktorý zastupoval kráľa v banskom meste a dohliadal na ťažbu.
Najstaršia zmienka o pôsobení komorského grófa v Ľubietovej pochádza už z roku 1382.
Vznik samotného hradu nie je celkom jasný, no podľa historika Jána Handza, autora monografie Ľubietovej zo začiatku 40. rokov 20. storočia, však mohli jeho obrannú časť postaviť v druhej polovici 16. storočia ako reakciu na nájazdy Turkov.
Hoci Turci ohrozovali blízke obce Strelníky a Povrazník, do samotnej Ľubietovej sa im nikdy preniknúť nepodarilo.
Výskum aj v zime
Archeológovia nechcú výskum prerušiť ani cez zimu. “Cez občianske združenie Libetha sa nám podarilo získať veľkoplošný stan, takže v prácach sa bude dať pokračovať aj v zime. Mali by sme tak dôkladne preskúmať interiér jednej z bášt,“ dodal archeológ.
Na jar chcú pokračovať veľkým plošným odkryvom na vnútornej strane obvodového múru a tiež výskumom stavby, ktorá mohla byť sídlom komorského grófa.
V spolupráci s obcou archeológovia zvažujú, akým spôsobom v budúcnosti odkrytý priestor prezentovať.
Jednou z možností je jeho využitie v oblasti cestovného ruchu, či pri konaní historických trhov.
Podľa archeológa si však objekt zasluhuje, aby ho v budúcnosti po tom ako bude odkrytý a zdokumentovaný, vyhlásili za kultúrnu pamiatku.
Archeologický výskum bude pokračovať aj v zime
Na výskume sa zúčasňujú aj Miroslav Hronec a Vladimír Fisher z Ľubietovej
FOTO - ARCHÍV M.KVIETKA
