Streda, 22. november, 2017 | Meniny má Cecília
Pridajte si svoje mesto
SKUTOČNÉ OSOBNOSTI

Okupácii sa postavil čelom

Od komunistického režimu sa mu namiesto pocty za rozsiahlu vedeckovýskumnú prácu dostalo skôr zaznávania.Vedecké práce nesmel publikovať pod svojim menom.

S manželkou Vilmou oslávili nedávno 60 spoločných rokov(Zdroj: AUTORKA)

Dlhé roky pôsobil profesor Vladimír Krajčovič vo Výskumnom ústave trávnych porastov a horského poľnohospodárstva v Banskej Bystrici. Od komunistického režimu sa mu namiesto pocty za rozsiahlu vedeckovýskumnú prácu dostalo skôr zaznávania. Po tom, čo v roku 1968 odsúdil vstup vojsk Varšavskej zmluvy na naše územie, získal nálepku oportunistu a celá jeho rodina prežila neľahké obdobie.

BANSKÁ BYSTRICA. Nedávno oslávil Vladimír Krajčovič krásnych 90 rokov a spolu s manželkou Vilmou k tomuto výročiu v septembri pripojili aj 60 rokov spoločného života. Napriek životnému optimizmu, ktorý si aj v tomto úctyhodnom veku dokázal udržať, nebol jeho život vôbec jednoduchý. Sľubne rozbehnutú vedeckú kariéru totiž pribrzdil rok 1968 a jeho nekompromisný postoj voči vstupu spojeneckých vojsk na naše územie. Získal nálepku oportunistu a tak musel post dekana Agronomickej fakulty a vedúceho Katedry krmovinárstva na Vysokej škole poľnohospodárskej v Nitre v roku 1970 opustiť. Po potlačení revolučných nálad sa totiž na škole vytvorila skupinka komunisticky orientovaných študentov, ktorá rozhodovala o tom, ktorý z pedagógov musí školu opustiť a ktorý bol naopak voči vládnucej strane lojálny. „Dnes sa už na nikoho nedokážem hnevať , odpustil som. Len ma stále trochu bolí, že časť študentov, z ktorých inak väčšina predstavovala jadro reformných úsilí, sa dokázala zachovať aj takto,“ hovorí.kr1.jpg

V manželstve vládne dôvera a porozumenie desaťročia

Foto - AUTORKA

Nebyť tejto smutnej udalosti, paradoxne by sa asi nestal Banskobystričanom. Po odchode z vysokej školy ho zamestnali vo Výskumnom ústave trávnych porastov a horského poľnohospodárstva. Komunisti ho však nestratili spod dohľadu ani tu. Dali mu svoju moc pocítiť pri prijímaní dvoch synov na stredné školy, ale tiež pri jeho odbornej práci. Hoci sa podieľal na mnohých vedeckých a výskumných úlohách, roky ich nesmel publikovať pod vlastným menom.

S páskami cez oči

Manželka Vilma si spomenie aj jednu nepochopiteľnú udalosť. „Keď za komunizmu organizovali na Vysokej škole poľnohospodárskej oslavy jej výročia, v aule vystavili aj portréty funkcionárov školy. Tí, ktorí museli posty opustiť po roku 1968, však mali tváre prelepené páskou. To vženie človeku slzy do očí aj dnes. “

Roky po odchode z Nitry sa musela rodina uskromňovať. „Nastúpil som v Banskej Bystrici na ústav a zaradili ma ako samostatného odborného pracovníka – špecialistu. Možno to znie pekne, ale na výplatu som dostávala doslova drobné. Uživiť z toho rodinu bolo veľmi ťažké, ale všetko sme pri skromnosti zvládli. Bola to však časovo veľmi náročná práca, lebo sme v tom čase rozbiehali výskum podľa nových metód a väčšinu času sme strávili priamo v teréne. Ďakujem manželke, že ťahala v tom čase celú domácnosť.“

Po vojne do Švajčiarska

Vladimíra Krajčoviča, ktorý je rodákom z Krupiny, ťahalo k poľnohospodárstvu už od meštianky. Hoci mal v mladosti aj iné záľuby. Miloval futbal a výborne kreslil. Na stene svojho sásovského bytu dodnes visia jeho obrazy. Presne si pamätá okolnosti, za ktorých vznikli. „Tento som kreslil ako terciár,“ ukazuje na chalúpky v krajine, ktoré vznikli v Závadke nad Hronom.kr2.jpg

Závadku namaľoval ešte ako terciár

Volanie prírody však bolo predsa len silnejšie. V začiatkoch jeho štúdia ešte neexistovala špeciálna poľnohospodárska vysoká škola. Nastúpil preto na techniku, kde fungovalo aspoň oddelenie poľnohospodárstva. Až tesne pred štátnicami vznikla Vysoká škola poľnohospodárstva a lesného inžinierstva. Čakalo ho kvôli tomu sťahovanie z Bratislavy do Košíc. Po skončení školy začal pracovať na Povereníctve poľnohospodárstva, kde viedol až do roku 1956 krmovinársku komisiu. Ešte ako absolventovi sa mu však v roku 1947 naskytla veľká príležitosť. Vyhral konkurz, ktorý vypísalo povereníctvo a na niekoľko mesiacov sa dostal do Švajčiarska. Mal za úlohu skúmať horské poľnohospodárstvo a spracovať poznatky, ktoré by bolo možné aplikovať v našich podmienkach. „Bol to poučný, hoci veľmi náročný pobyt. Veď väčšina alpských pasienkov sa nachádzala v nadmorskej výške 1 700 až 2 500 metrov nad morom, takže určitý čas sme sa museli aklimatizovať,“ hovorí. Skúmal predovšetkým hnojovicové hospodárenie, ktoré si neskôr odskúšal v Ľubietovej a na ďalších miestach Slovenska. „Dnes sa pojem biohnojivo používa bežne, no my sme ho dokázali aplikovať na lúky a pasienky už v tom čase. Otáčali sme živiny a prinášalo to efekt,“ hovorí.

Neskôr z Povereníctva poľnohospodárstva dozeral na aplikáciu tejto metódy na siedmich miestach Slovenska. Peniaze na projekt získali v tom čase od UNRRA, Úradu spojených národov pre pomoc a obnovu.

„Sledovali sme všetky potrebné údaje, napríklad rast dobytka v pravidelných týždenných intervaloch. V sobotu som sadal v Bratislave na vlak a potom som šliapal kilometre hore na hospodárstvo v Ľubietovej. Tam sa dalo prespať na chate a v nedeľu sme už kompletizovali údaje.“

Vysokoškolským pedagógom dočasne

V roku 1956 vyhral Vladimír Krajčovič konkurz a začal pôsobiť na Katedre krmovinárstva VŠP v Nitre. Nebyť osudného roku 1968, zrejme by tam ostal aj naďalej, keďže táto práca ho nesmierne bavila. Čistky boli nekompromisné. Hoci v tom čase zastával post dekana a vedúceho katedry a bol i členom ministerskej rady pre vysoké školy, musel odísť.

Náročná práca v teréne

Napriek tomu ho osud nezlomil a na roky vo výskumnom ústave v Banskej Bystrici si spomína s láskou i napriek tomu, že niektoré výskumné úlohy boli vyčerpávajúce. Počas jednej z nich s kolegom sledovali 46 stanovísk. Šesť rokov zbierali údaje z terénu, kompletizovali poveternostné údaje a ďalšie ukazovatele. V daždi, vetre aj chlade. Neustále cestovali po mnohých miestach Slovenska a podarilo sa im zozbierať vedecky cenný a rozsiahly materiál. Začali spolupracovať na výskumných úlohách s Čechmi, či Poliakmi a priniesli mnoho nových poznatkov o modernom spôsobe krmovinárstva, horských pasienkoch a podobne. Vedec, ktorému išli komunisti roky po krku, sa dočkal uznania až po uvoľnení režimu. Zvolili ho za člena – korešpondenta Českej akadémie vied a v roku 1997 získal Uznanie za výskum na Slovensku.

Dobrá rodina ja základom úspechu

Počas 60- ročného manželstva s pani Vilmou vychovali dvoch synov a dnes sa tešia z piatich vnúčat a troch pravnúčat. Špeciálny recept na dlhovekosť ani na dobré manželstvo vraj nemajú. „Také niečo my neuznávame. Hlavné je mať otvorené srdce, dokázať si vážiť toho druhého a navzájom sa tolerovať,“ hovoria. Donedávna sa ako dôchodcovia radi zabávali v záhradke, no ako síl ubúdalo, museli sa jej vzdať.

Všetky chvíle sa snažia tráviť spolu. Pán Vladimír najradšej pri knihách, jeho manželka pri precíznej ručnej práci.

„Možno to znie neuveriteľne, ale ani mnohí ľudia z nášho okolia spočiatku nášmu vzťahu neverili. Dokonca manželovej mamičke som dlho nebola po vôli. Až krátko pred smrťou mi povedala, že jej syn si nemohol vybrať lepšie,“ hovorí s úsmevom pani Vilma. Manžel jej kývnutím hlavy dáva za pravdu. Komentár k tomu nepotrebuje. 60 spoločne strávených rokov hovorí za všetko.

Spravodajstvo

 


  1. Nočná razia v okrese Brezno. Dôvodom boli tvrdé drogy Foto 861
  2. Novozvolený župan Lunter vyzýva M. Kotlebu, aby už oznámil, kedy odovzdá úrad 676
  3. Rozpačitá novinka na pošte. Nie každý ju prijal s nadšením 566
  4. Selce úspešne kriesia šport, ktorý je pre obec typický 547
  5. Aktuálne: Na Stromovej ulici v Brezne horí podkrovie rodinného domu 388
  6. Žena z Čierneho Balogu ohovárala,napádanej rodine tým spôsobila vážnu ujmu 378
  7. V Brezne vyrastá Dedina zelených šmolkov 370
  8. Na Najvyšší súd ide stará kauza vraždy podnikateľa Kubašiaka z Polomky 270
  9. SÚDY: Doživotný trest za vraždu priateľky 265
  10. Na priechode zrazil chodkyňu, pomoc jej neposkytol Foto 212

Najčítanejšie správy

Banská Bystrica

Nočná razia v okrese Brezno. Dôvodom boli tvrdé drogy

Národná kriminálna agentúra (NAKA) zasahovala v noci na juhu Slovenska aj v okrese Brezno.

Novozvolený župan Lunter vyzýva M. Kotlebu, aby už oznámil, kedy odovzdá úrad

Lunterov tím poukázal aj na to, že v posledných dňoch sa na úrade horúčkovito tendruje, na poslednú chvíľu sa upravujú pracovné zmluvy a nehospodárne rozpredáva majetok Banskobystrickej regionálnej správy ciest.

Rozpačitá novinka na pošte. Nie každý ju prijal s nadšením

Niektorí ľudia reagujú  na nový vyvolávací systém podráždene, podľa Slovenskej pošty to naopak výrazne skvalitní služby.

Blízke regióny

Obyvateľov pohraničnej obce odrezali od sveta

Rekonštrukcia železničného priecestia uzavrie jedinú prístupovú cestu do Kalondy zo Slovenska. Obyvatelia sa obávajú, že do obce sa nedostanú ani záchranné zložky.

Nákladné autá dostávajú stopku na všetkých zvolenských sídliskách

Nadrozmerné vozidlá už pod oknami bytoviek nezaparkujete nikde.

Ak bude mrznúť, lyžovať sa bude možno už v novembri

Zjazdovky pod Chopkom už zasnežujú, ak bude priať snehu počasie, sezónu v Jasnej spustia možno ešte v novembri.

Írska kliatba mieri na Sliač

Veľká komédia o malých problémoch má hviezdne herecké obsadenie.

Všetky správy

Ak sa bude chcieť pacient objednať, vyšetrenie nech si zaplatí sám

Minister zdravotníctva Tomáš Drucker chce zmeniť spôsob objednávania pacientov.

Záhadný rádioaktívny mrak prišiel z Uralu. Potvrdili to už aj Rusi

Úroveň rádioaktívneho znečistenia izotopom Ru-106 presiahla normu až tisícnásobne.

Čo sa deje v Smere? Fico drží Kaliňáka aj za cenu, že stranu pochová

Premiér umlčal hlasy, ktoré volali po personálnych zmenách v jeho strane.

Súd pustil Ruska na slobodu, dostane elektronický náramok

Pavol Rusko už nie je v útekovej väzbe, ale zostane pod probačným dohľadom.

Mariňák: Ak ponorku nájdu, námorníkov aj tak nezachránia

Stratenú argentínsku ponorku by mohol nájsť sonar, hovorí bývalý člen amerického námorníctva Ross Hall.

Kam vyraziť