BANSKÁ BYSTRICA . Súčasný nedostatok financií v mestskej kase Banskej Bystrice, najmä nedostatok zdrojov v kapitálovom rozpočte na investície do rozvoja mesta, má jednu z podstatných príčin aj v jednorazovom masívnom rozpredaji mestského majetku spred piatich rokov. Pri príležitosti výročia odhlasovania predaja dvadsiatky nehnuteľností v mestskom zastupiteľstve, ktoré vtedajší opoziční poslanci nazvali čierny utorok, to v dnešnom vyhlásení pre médiá pripomenul nezávislý poslanec Milan Lichý. „Presne pred piatimi rokmi, v utorok 4. decembra 2007, sa odohrala jedna z najkontroverznejších udalostí v histórii samosprávy mesta Banská Bystrica po novembri 1989. Vtedajší poslanci mestského zastupiteľstva na svojom zasadnutí narýchlo schválili predaj veľkého množstva hodnotného mestského majetku, a to bez verejných súťaží a za pochybne nízke ceny. Rozdiely medzi predajnou a trhovou cenou nehnuteľností boli podľa odhadov minimálne 3,5 milióna eur. Následky tohto „čierneho utorka“ pociťujú Bystričania dodnes,“ uvádza Lichý.
Ako ďalej pripomína, predaj sa týkal viacerých lukratívnych mestských nehnuteľností vrátane gotického domu na Námestí SNP, bývalého kina Urpín či viacerých pozemkov. Uskutočnil sa narýchlo, bez predchádzajúceho zverejnenia na webovej stránke mesta, vopred vybraným záujemcom, bez verejných súťaží a odsúhlasil sa len jedným hlasovaním o všetkých majetkoch naraz. Väčšina z predajov bola do programu zasadnutia zaradená na poslednú chvíľu a poslanci k nim dostali podklady len bezprostredne pred zasadnutím. Z 31-členného zastupiteľstva bolo proti predaju iba sedem nezávislých poslancov. Jeden poslanec nebol prítomný a zvyšných 23 bolo za predaje. „Dvanásť poslancov, ktorí predaj podporili, je v mestskom zastupiteľstve aj v tomto funkčnom období,“ podotkol Lichý. Rovnako ako vtedy, aj v súčasnosti má v banskobystrickom mestskom zastupiteľstve rozhodujúcu väčšinu poslanecký klub strán Smer-SD, SNS a HZDS.
Za jedným hlasovaním schválený predaj dvadsiatky nehnuteľností mesto získalo zhruba 200 miliónov korún (6,64 milióna eur). Podľa stanovísk troch realitných kancelárií, ktoré si následne obstarali nezávislí poslanci z klubu Banskobystrická alternatíva (BBA) prišlo mesto týmto predajom minimálne o 100 miliónov korún (3,32 milióna eur), keďže trhové ceny boli v tom čase oveľa vyššie ako predajné. „Súťaž nebola, lebo sme sa ponáhľali,“ povedal na druhý deň po schválení predajov vtedajší primátor Ivan Saktor s tým, že prostriedky z predajov chcelo mať vedenie mesta zapracované v rozpočte na nasledujúci rok. „Opozícia si hovorí svoje, demokracia sa končí vtedy, keď sa hlasuje,“ dodal Saktor k výhradám opozičných poslancov v januári 2008.
Ako ďalej pripomína Lichý, odporcovia predaja sa obrátili na Najvyšší kontrolný úrad, ktorý im však po čase odkázal, aby sa vec riešila na prokuratúre. Prokuratúra potom určila, že záležitosť kompetenčne spadá pod hlavného kontrolóra mesta. Tomu však plán kontrolnej činnosti schvaľuje mestské zastupiteľstvo a návrh klubu BBA na uskutočnenie kontroly vo veci „čierneho utorka“ potrebná väčšina mestských poslancov nepodporila.
V súčasnosti by už predaj bez zverejnenia, verejnej obchodnej súťaže a osobitnom hlasovaní o každej z predávaných nehnuteľností nebol možný, keďže by to bolo v rozpore s medzitým zmenenými zásadami hospodárenia mesta a aj Zákonom o majetku obcí. „Jediným koncepčným riešením ako zabrániť podobným „čiernym utorkom“ v budúcnosti, je vyžadovať zodpovednosť od volených orgánov, a to možno aj cez zavedenie zodpovednosti hmotnej,“ uzavrel svoje vyhlásenie Lichý.
