BANSKÁ BYSTRICA. Stál na pódiu s takými osobnosťami ako Sisa Slovská, Richard Rikkon, či Lucie Bílá, no napriek tomu stojí nohami pevne na zemi. Viac ako kariéra ho zaujímajú osudy iných ľudí, zvlášť tých znevýhodnených. Aj preto sa mladý rómsky hudobník z banskobystrickej Uľanky pustil na sklonku októbra do pilotného projektu s názvom Plníme detské sny. „Bol to šibeničný termín, no nakoniec sa nám podarilo benefičný koncert uskutočniť aj vďaka podpore mesta Banská Bystrica, europoslankyni Moniky Flašíkovej – Beňovej a ďalších ľudí,“ dodal.
Pomoc bola určená pre deti z detských domovov Srdiečko a Svetluška a v budúcnosti v nej chce s priateľmi pokračovať. Predstavu má jasnú. V prvom rade chce založiť občianske združenie, cez ktoré by mohli rozvíjať charitatívne projekty a venovať sa vyhľadávaniu detských talentov. Niektoré výrazné osobnosti už predstavil na benefičnom koncerte a v budúcnosti chce hľadať možnosti, ako ich rozvíjať.
Príklad našiel vo vlastnej rodine. „Moji rodičia ma vždy učili, že nie je dôležité, či je niekto z detského domova, alebo z váženej rodiny. Dôležité je, aký je to človek. Príkladom mi je aj brat Rado, ktorý si vzal za manželku dievčinu, ktorá vyrástla v detskom domove. Časom si osvojili z domova dieťa, ktorému dokázali dať veľa lásky,“ hovorí.
Namiesto obchodu hudba
Hoci vyštudoval obchodné učilište, vždy ho to viac ťahalo k hudbe. Obaja rodičia boli vynikajúci hudobníci, no mnoho sa naučil aj od brata Radovana, ktorý je starší o dvanásť rokov. „Začínal som ako basgitarista, neskôr som zvládol gitaru, klavír aj spev. Spoločne s bratom sme spievali v Cigánskom ohni Šaňa Daška a bola to dobrá škola. Časom som sa osamostatnil, takže dnes som multiinštrumentalista a mám vlastnú kapelu Dimenz,“ hovorí.
Vianoce: od koledy po čardáš
Maňo s manželkou a deťmi žije stále so svojimi rodičmi a meniť to ani nechce. „Väčšina rómskych rodín žije veľmi súdržne a ja si neviem predstaviť, že by som rodičov opustil. Dali nám všetko, čo mohli a teraz je rad na nás, aby sme im to vrátili,“ hovorí. Aj preto ich býva na Vianoce plný dom. Keď sa zíde celá rodina, pri stole ich sedí aspoň dvadsať. Špeciálne rómske menu vraj nepripravujú, ale zvyknú jesť také vianočné jedlá, ako v ostatných rodinách. Rybu, šalát, oplátky, či zákusky. Zato sa spieva zrejme omnoho viac, ako v iných rodinách. „Je to zrejme dané aj tým, že čo člen rodiny, to hudobník,“ hovorí. Uši si zatiaľ zapcháva len jeho štvorročný syn Radko, ktorý zatiaľ hudbu veľmi neobjavil.
„Ja darčeky nečakám, ten najväčší som dostal pred Vianocami. Narodila sa nám dcérka Jasmin. Zvláštne meno, však? Aj ja som sa mu čudoval, ale rešpektoval som manželkin výber,“ usmeje sa.
Ak niečo nesmie pri sviatočnom stole chýbať, je to hudba. Spievajú a hrajú v ten večer všetko. Od kolied až po čardáš.
Snaha podporovať deti
Hneď po novom roku chce začať s aktivitami v prospech rómskych talentov. „Čo sa týka nadania na hudbu a tanec, mnohé deti majú doslova dar od Boha. Keby sa im venovala sústredená pozornosť, možno by to mnohé z nich dotiahli na konzervatóriá. Je to však často hlavne otázka peňazí. Budeme hľadať partnerov, ktorí by boli schopní takúto pomoc financovať.“
Na benefičnom koncerte zaznela aj pieseň Vianoce, ktorú napísal jeho brat Rado a naspievali ju deti z detských domovov.
„V každom z tých detí niečo je. A to je práve to, čo chceme objavovať a posúvať to ďalej,“ doplnil.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
