BANSKÁ BYSTRICA. V stredoslovenských obciach regiónov Gemer, Hont či v obci Priechod neďaleko Banskej Bystrice sa vinšovali po domoch verše s vianočnou i novoročnou tematikou.
Vinšovanie na dedine
Tradičné gemerské vinše si pamätajú už len tí najstarší. V obci Muránska Dlhá Lúka ich pozná obecná kronikárka, vyše 80-ročná Mária Machová. "Vinšujem vám šťastlivé sviatky, žeby k vám prišli myši na priadky a potkany na tkanie, aby ste nemali trápenie. Nový rok, nový rok, aj na druhý rok. Aby sa vám urodilo hrachu, maku, šošovici a sto káblov (kábel gemerská objemová miera z dreva) pšenici. Ešte k tomu mech peňazí za hodinu sto razy. Aby bolo plno jak na dvore, tak v komore, to vám prajú všetci ľudia z Gemere," vinšovala Machová.
Ako priblížila Margita Chabanová, vedúca Folklórnej skupiny Priechoďan z obce Priechod, na Štedrý večer chodili po večeri dievčence popod obloky spievať. Keď zaspievali pesničku, vošli do domu a pozdravili: "Dajte nám peniažťok, lebo dva, nech vás Pán Boh požehná. Pochválen buď Ježiš Kristus." Gazdiná im dala jablko, oriešok, občas "peniažťok." Dievčence za dary poďakovali: "Pánboh zaplať za vaše dary, s pánombohom."
Na Božie narodenie (25.12.) bolo v Priechode zvykom, že zavčasu ráno chodili vinšovať chlapi. Keby prišla do domu ako prvá žena, značilo by to nešťastie. "Vinšujem vám tieto sviatky narodenia Krista Pána, aby vám dal Pán Boh zdravia, hojnô Božskô požehnania, na poli úrodu, do domu príchodu, pochválen buď Ježiš Kristus." Menší chlapci zasa vinšovali: "Ja som malý žiačik, spievam ako vtáčik. Vtáčiky spievajú, Ježiška vítajú, a ja jeho vítam, peniažťok si pýtam, peniažťok mi dajte, zbohom ostávajte," zavinšovala Chabanová.
Kraľovali dievčatá
Anna Slobodníková, speváčka, rozprávačka a najstaršia členka folklórnej skupiny pokračovala, že v Priechode chodili na Troch kráľov tri dievčence kraľovať. "Na Nový rok o polnoci - zo starého roku na nový - chodili u nás s oceľou mládenci oceľovať. Chodili so spevom po dedine a kde mali dievku, tam prišli a vinšovali: Vinšujem vám nový rok, odpadol vám z peci bok. A z kozuba skaly, aby ste boli do roka zdraví. Doniesol som vám oceli, aby sa vám hrnce, misky nebili a rajnice nepukali," zavinšovala Slobodníková. Hoci podľa nej veľa zvykov už vymizlo, folkloristi ich udržiavajú.
V regióne Hontu sa 25. decembra nechodilo po návštevách, len deti chodili po obede vinšovať: "K pomoci, buď, k pomoci cez tieto nové sviatky. Boh syn nás doviedol doširoko dožiti, menšími hriechmi, väčšou radosťou, Božou milosťou. Na poli veľa obilia, na lúkach veľa sena, vo viniciach veľa vína, vo dvore príchody, v chyži radosť a veselia a vám všetkým dobrýho zdravia. Pochválen buď Pán Ježiš Kristus!" Za takýto pekný vinš spamäti prednesený, dostali deti v každej rodine peniažky a nejaké koláče.
V pamäti starých ľudí na Uňatíne sa dodnes zachovali "polazovníci". Polazovať, čiže vinšovať na Božie narodenie, chodili do domu krstných rodičov menší chlapci, ktorí si pripravili veršík: "Ja som malý žiačik, prišiel som si pre koláčik. Ak mi máte, tak mi dajte a zaveľa nemeškajte."
Vianočný vinš v obci Ladzany vinšovali dievčatá: "Je v tomto dome pekný mládenec, keby nám on dal dukát na veniec. Pánu gazdovi holbičku vína, aby vychoval dobrého syna. Pani mamovke teplú žehličku, aby vychovala švárnu paničku."
