Dom na reťazi

Súčasťou historického Bogdanovského domu na Dolnej ulici bola aj mohutná reťaz, opradená mnohými legendami. Dnes zostalo z jej repliky iba pár ohniviek.

Spropagovať a chrániť zaujímavú históriu reťaze by pomohol aj jej zápis medzi pamätihodnosti mesta.

BANSKÁ BYSTRICA. Takzvaný Bogdanovský dom na Dolnej ulici má pozoruhodnú históriu.

Jeho súčasťou bola v minulosti aj mohutná, hrubá železná reťaz, ktorá bola upevnená jedným koncom na dome pri bráne a dosiahla až na druhú stranu ulice.

Článok pokračuje pod video reklamou

Do dnešného dňa ostalo z jej repliky iba pár ohniviek, na čo upozornil poslanec mestského zastupiteľstva Milan Lichý.

Reťaz možno vrátia

Podľa Lichého by malo mesto zvážiť možnosti obnovenia reťaze a súčasne hľadať spôsob ochrany tejto atrakcie.

Reťaz sa totiž opakovane stala v minulosti terčom vandalov. „Posledné informácie hovoria, že reťaz sa nestratila a bolo by ju možné opätovne inštalovať na svoje miesto. Odborníci však musia rozhodnúť, či je to vhodný krok, či by reťaz nebola ohrozená poškodením, prípadne krádežou, “ dodal.

Potvrdil však, že sa pokúsia o to, aby bola táto „železná atrakcia“ zaradená medzi pamätihodnosti mesta.

„Reťazou sa údajne ulica zatvárala na noc, či počas uzavretia mestských hradieb. Hovorí sa tiež, že tak naši predkovia robili v čase konania snemu alebo mestskej rady, aby rokujúcich nevyrušovali. Skutočným dôvodom na jej používanie však zrejme bola regulácia dopravy v čase trhov, aby vozy v prípade požiaru nezatarasili ulicu,“ doplnil Milan Lichý.

Chránila korunováciu a bránila šíreniu moru

Zaujímavú históriu domu, ktorý postavili v druhej polovici 16. storočia, nám potvrdil aj turistický sprievodca a miestny historik Jozef Ďuriančik.

„Dom dostal meno po známom banskobystrickom advokátovi Jánovi Bogdánym, ktorý ho vlastnil na prelome 18. a 19. storočia a viaže sa k nemu viacero legiend."

Jedna z nich hovorí o tom, že počas zasadnutí uhorského snemu mala reťaz zabrániť vjazdu vozov do mesta.

Podobne mala zabezpečiť aj pokojný priebeh voľby Gabriela Bethlena za uhorského kráľa v roku 1620, či zabezpečiť nerušené rikovania mestských radných pánov.

Iné legendy sú už trochu prozaickejšie. Podľa jednej z nich mohla reťaz slúžiť aj v čase epidémií moru.

„V tom čase v meste platila karanténa, aby sa ochorenie ďalej nešírilo. Nesmelo sa z neho vychádzať, ani doň vchádzať. Reťaz mala v tom čase zabrániť, aby nik nepovolaný do mesta nevstúpil a aby sa obyvatelia dokázali lepšie morovej nákaze brániť,“ doplnil Jozef Ďuriančik.