TURECKÁ. Už po štyridsiaty krát sa na svahoch pod majestátnou Krížnou stretnú v sobotu 9. februára milovníci adrenalínového zápolenia na drevných krniach, ktoré slúžili v minulosti našim predkom na zvážanie dreva z hôr. Ide o jubilejný 40. ročník Krňačkových pretekov o Cenu Krížnej a zároveň 8. ročník Majstrovstiev Slovenska s registračnou ochrannou známkou .
Starosta Tureckej Ivan Janovec informoval, že jubileum súčasne využijú na spomienky, ktoré osviežia úctyhodnú históriu pretekov.
„Očakávame mnoho spriaznených divákov a pretekárov, nakoľko sa preteku zúčastnia aj súťažiaci zo Slovenského pohára. Podujatie bude výnimočné tým ,že tento rok obnovujeme tradíciu žrebovania štartovných čísel súťažných dvojíc už v piatok večer,“ dodal starosta.
Fašiangovú zábavu na snehu a podujatie bude sprevádzať ľudová hudba Heligónkári, folklórny súbor Urpín, sprievodné akcie a dokonca je pripravený predvalentínsky pretek zaľúbených dvojíc na krňačkách.
Na začiatku bola stávka
Podujatie v Tureckej má podľa starostu najdlhšiu tradíciu na Slovensku. Myšlienka usporiadať preteky na krňačkách vznikla v Tureckej spontánne v roku 1957. Jedného večera sa tamojší mládenci v miestnom hostinci prekárali, komu idú rýchlejšie sane, na ktorých zvážali drevo.
„Zabehli domov po krňačky a pustili sa ešte v ten večer spod Močiarky na Krížne cesty - Čillíky do dediny. Oficiálny prvý ročník sa konal v roku 1963, o čom svedčia aj fotografie a zápis v historickej kronike Krňačkových pretekov v Tureckej. Zúčastnili sa aj ženské dvojice a čas sa meral na budíčkoch, “ doplnil starosta. Ani útlm lyžiarskeho strediska pri Tureckej v 90. rokoch neobral tunajší kraj o starú tradíciu.
Vzniklo Dobrovoľné občianske združenie Krňačky Turecká ako súčasný organizátor a spoločne s obcou Turecká sa snažia o udržanie peknej tradície.
Drevo v pohybe
Keď sme pred niekoľkými rokmi zháňali informácie o tom, ako sa s krňami tvrdo pracovalo v horách, narazili sme na zaujímavé informácie od Ľubomíra Strmeňa. Ako nám vtedy povedal, zvážanie dreva na krňačkách bola nielen veľká drina, no zároveň to bola aj nebezpečná práca. „Drevo sa zvážalo zvyčajne z veľmi strmých svahov. Človek išiel vpredu pred krňami a musel poriadne zabárať nohy do snehu a brzdiť, aby sa sane s ťažkým nákladom nerozbehli. Ich váha by mohla človeka zozadu pridláviť a dolámať,“ zaspomínal si. Celý náklad vážil aj 200 – 300 kíl a v nebezpečenstve boli predovšetkým nohy.
Vyrobiť krne poctivým starým spôsobom tiež nie je žiadna hračka. Hoci dnes sa už na pretekoch objavujú aj krne, ohýbané v horúcej pare, tie pôvodné boli vyrobené zo samorastov. Už len nájsť ten správny samorast trvalo našim predkom týždne, neraz mesiace. Vyrážali do hôr znova a znova, hoci vedeli dopredu odhadnúť, v akých strmých kopcoch by mohlo takéto drevo rásť.
Strom musel mať správnu hrúbku , ohnutie, musel byť zdravý a nesmel mať hrče. Ak ho predsa len našli, do finále bolo stále ďaleko. Minimálne rok nechávali takéto drevo odstáť v kôre, aby dokonale obschlo. Až potom sa pustili do jeho opracovania, ktoré si tiež žiadalo skúsené ruky. Na všetky spoje totiž využívali výhradne drevené časti.
