Ochranári protestujú najmä proti karcinogénnemu cypermetrínu. Lesníci tvrdia, že nebudú striekať plošne, len ku koreňom a nebezpečenstvo nehrozí.
BANSKÁ BYSTRICA. Lykokaza sadenicového a tvrdoňa smrekového budú Lesy Slovenskej repuliky v Nízkych Tatrách ničiť chemickými postrekmi.
Od roku 2011, keď Lesy na ministerstve životného prostredia požiadali o výnimku v národnom parku, chrobáky poškodili 300-tisíc sadeníc.
Rozhodnutie ešte nie je právoplatné. Protestujú Lesoochranárske združenie VLK a SOS/Birdlife Slovensko.
„V národnom parku budú striekať v čase, keď vrcholí turistická sezóna, zber húb a lesných plodov. Podľa našich informácií chemické prípravky obsahujú cypermetrín, ktorý za určitých podmienok pôsobí karcinogénne a spôsobuje neplodnosť,“ hovorí Juraj Lukáč, šéf združenia VLK, a dodáva, že NAPANT sa nedá bezpečne označiť výstražnými tabuľami.
Čítajte tiež:
Nízke Tatry sú rúbanisko, národné parky nespĺňajú kritériá
Vysoké Tatry sú čisté
Fakty
Postrek
- ministerstvo životného prostredia dalo výnimku na postrek v národnom parku,
- chemické postreky budú robiť ručne,
- v látke je cypermetrín zaradený Japonskou environmentálnou agentúrou medzi látky s potenciálnym účinkom na endokrinný systém.
Príkladom toho, že chemický postrek nemusí byť riešením ani v prípade veľkej kalamity, je Tatranský národný park, kde majú obrovský problém s lykožrútom, no chémiu tam nepoužívajú.
Riaditeľ Pavol Majko tvrdí, že „boli zákulisné pokusy“, ale stop chémii v národnom parku je výsledkom konsenzu so Štátnymi lesmi TANAP-u.
„Chemické postreky sme nepripustili z etického hľadiska, “ hovorí Majko.
Považuje to za otázku filozofie a prístupu, pretože chemické postreky majú sekundárne účinky v potravinovom reťazci.
„V území, ktoré sa nazýva národný park, by mal byť zisk z dreva sekundárny,“ myslí si šéf TANAP–u. Možno časť lesa lokálne zahynie, ale napokon sa obnoví. „Treba si stanoviť priority, či chceme národný park, alebo továreň na drevo.“
Ministerstvo: nič nehrozí
Ministerstvo životného prostredia tvrdí, že použitie chemických látok v národnom parku nespôsobí podstatné zmeny v biologickej rozmanitosti, štruktúre a funkcii ekosystémov.
„Vplyv tejto aplikácie nebude mat' negatívny vplyv na chránené druhy živočíchov,“ tvrdí ministerstvo v rozhodnutí o povolení výnimky.
Chemická látka je síce zaradená v zozname registrovaných prípravkov na ochranu rastlín, ale podľa niektorých svetových vedeckých štúdií môže poškodiť ľudské zdravie.
Medzi látky s potenciálnym účinkom na endokrinný systém ho zaradila aj Japonská environmentálna agentúra.
„Po parku sa pohybujú chatári a zberači lesných plodov, ktorí ich potom predávajú popri cestách. Nedá sa vylúčiť, že budú ignorovať výstražné tabule. Pre zvieratá to môže byť tragické, čítať nevedia,“ myslí si Lukáč.
Nebude to plošné
Štátny podnik Lesy SR požiadal o výnimku pre Nízke Tatry už v roku 2011, dostal ju až teraz.
Hovorca Vlastimil Rezek tvrdí, že prípravok vaztak (s obsahom cypermetrínu) môžu použiť len na polovici požadovaných parciel spôsobom, pri ktorom by nemalo dôjsť ku kontaminácii lesných plodov a vody.
„Postreky nebudú plošné a ak sa budú aplikovať, tak iba v nevyhnutných prípadoch po potvrdení kalamitného premnoženia škodcov. Plochy budú označené tabuľkami, prípravok bude zafarbený načerveno a o aplikácii budú informovaní občania obcí aj vyhlásením v obecných rozhlasoch,“ konštatoval Rezek.
Prípravok je riadne zaregistrovaný a odskúšaný. Rezek ešte dodal, že „bohužiaľ“, iný podobne účinný prostriedok bez obsahu alfa-cypermetrínu nemajú k dispozícii.
Obchodné tajomstvo
VLK bojuje proti používaniu chemických prostriedkov s obsahom nebezpečného cypermetrínu už roky.
Keď kropili pred niekoľkými rokmi v Nízkych Tatrách lykožrúta a v Bratislave komáre, Úrad verejného zdravotníctva odmietol lesoochránarskemu zoskupeniu poskytnúť toxikologické štúdie postrekov. Odôvodnili to obchodným tajomstvom.
Úrad konštatoval, že prípravky sú schválené a pri správnom použití „nepredstavujú riziko pre zdravie ľudí“. Krajský a potom aj Najvyšší súd rozhodli, že informácie majú sprístupniť.
„Úrad verejného zdravotníctva po odmietnutí sprístupniť toxikologické štúdie a po všetkých súdoch konštatoval, že štúdie nemá. Vraj ich má Ústredný kontrolný a skúšobný ústav poľnohospodársky,“ hovorí právnička Iveta Rajtáková.
Ústav im poslal štúdie, ale ich dátum bol niekoľko mesiacov po registrácii prípravku. „Vraj predložili aktualizované,“ dopĺňa Rajtáková.
Treba sa rozhodnúť, čo chceme chrániť
Vedecký pracovník Ústavu ekológie lesa SAV BENJAMÍN JARČUŠKA hovorí, že národné parky a chémia nepatria k sebe.
Ministerstvo schválilo výnimku na postreky v Národnom parku Nízke Tatry. Aký je váš názor?
„V Spojených štátoch a Kanade používajú chémiu proti podkôrnemu hmyzu len vo výnimočných prípadoch a plošné letecké striekanie nepoužívajú vôbec. Chémia má negatívny vplyv na škodce, ale aj na iné organizmy. Môže dôjsť k narušeniu potravinového potravného reťazca.“
Lesníci sa nechystajú striekať plošne, ale ochranári sa obávajú karcinogénneho cypermetrínu.
„Pri správnom použití a pri minimálnych koncentráciách by sa mal rozložiť. Problém by mohol nastať, keby sa dostal z trávy do mlieka alebo do vody a odtiaľ k človeku.“
Ako vnímate vzťah národné parky a chemické postreky?
„Treba sa rozhodnúť, čo chceme chrániť. Ak chceme mať kopy dreva s chémiou a bez lykožrútov, v takom prípade je otázka, či to ešte má byť, alebo bude v národných parkoch.“
Postreky považujú za menšie zlo
Letecké striekanie v národných parkoch prišlo po kalamitách, po víchriciach.
BANSKÁ BYSTRICA. Intenzívne používanie chémie na boj proti škodcom v lesoch sa začalo v povojnovom období, keď sa práškovalo insekticídom DDT, hovorí Rastislav Jakuš.
Lesný inžinier študoval kalamity a ochranu lesa na Slovensku aj v Česku, Poľsku, Nemecku, vo Švédsku či Fínsku.
Plošné chemické postreky považuje za extrém až úchylku. „Hanbil som sa pred kolegami zo zahraničia, keď sme o tom rozprávali.“
S DDT sa svet vyrovnal a pre jeho účinky a následky na ľudský organizmus ho prestali používať. Ďalšia vlna chemických postrekov prišla v 70. rokoch minulého storočia a letecká najmä v roku 1996 po veternej kalamite v Osrblí.
„Zástancovia chemických postrekov argumentujú, že pri kalamite v Osrblí boli použité veľkoplošné letecké postreky insekticídmi a k premnoženiu lykožrúta nedošlo. Tvrdenie je pravdivé, ale lykožrúty by sa nepremnožili, aj keby postreky nepoužili,“ tvrdí Jakuš.
Vrtuľníky s chémiou poprašovali Nízke Tatry v roku 2004 aj 2008. Vtedajšia riaditeľka NAPANT-u Elena Gregorová na terase s výhľadom na sivé plochy smrekového lesa a vrtuľníky emotívne obhajovala nutnosť postrekov a tvrdila, že je to menšie zlo.
„Rozvoj škodcu je v takom stave, že nemáme dostatok síl a musíme používať chémiu. Ľudia, ktorí nie sú celkom v obraze, vyvolávajú paniku, že územie národného parku je otrávené a vznikajú nevratné škody. Plošná bezzásahovosť je radikalizmus a scestné zmýšľanie,“ vyhlásila.
Reakciou na plošné letecké postreky bola výzva 150 vedcov na ich zastavenie. Neskôr ich ministerstvo zastavilo, chémia však v lesoch zostala.
Ochranári tvrdia, že postreky v národnom parku, ktorý navštevujú stovky turistov, sú absurdným návratom do obdobia komunizmu. Obávajú sa, že opatrenia lesníkov znížia prírodné hodnoty územia tak, že to môže viesť k strate štatútu národného parku.
