HOREHRONIE. BREZNO. Život na Horehroní nie je žiadna prechádzka ružovou záhradou. Za posledných jedenásť rokov z neho odišlo viac ako dva a pol tisíc ľudí.
Ústup poľnohospodárskej výroby a spriemyselňovanie krajiny dlhodobo spôsobuje postupné vyľudňovanie malých obcí. Štatistiky z posledného sčítania obyvateľstva ukázali, že Brezno je dlhodobo okresom s najvyšším záporným zostatkom sťahovania na 1 000 obyvateľov v rámci Banskobystrického samosprávneho kraja.
Len počas roka 2011 sa z neho vysťahovalo takmer 450 ľudí, z toho viac ako polovica žien, a aj napriek istej miere prisťahovalectva z iných oblastí Slovenska, sa rozdiel migrujúceho obyvateľstva v regióne pohybuje v negatívnych číslach.
Svetlou výnimkou sú len obce Jasenie, Bacúch a Polomka, kde medziročne vzrástol počet obyvateľov priemerne o 21 ľudí.
Napriek tomu v celom Banskobystrickom kraji sťahovaním ubudlo najviac obyvateľov za ostatných jedenásť rokov. Ich kroky viedli predovšetkým do Bratislavského a Nitrianskeho kraja a opäť sa zvýšil záujem aj o menej kvalifikované práce za hranicami Slovenska.
Niekoľkogeneračné domy zostávajú prázdne
Trend výstavby veľkých rodinných domov je už dávno za nami. Niekdajšia predstava ich staviteľov o spoločnom bývaní viacerých generácií sa minula účinku, keďže mladšie ročníky odchádzajú za prácou a novými možnosťami mimo svojej rodnej hrudy. Tí, čo zostanú, rátajú každé euro.
„Pravda je taká, že mladí ľudia nevlastnia veľa nehnuteľností, keďže si ju nemôžu z platu 380 – 450 eur dovoliť. Ak ich zdedia, skoro všetky domy sú na Horehroní veľké, dvojgeneračné, čo je nákladné, a tak sa ich radšej zbavia,“ povedala Jaroslava Šiklóšiová z realitnej kancelárie v Brezne.
V aktuálnej ponuke servera s nehnuteľnosťami sme len v Brezne a blízkom okolí našli viac ako 450 rodinných domov určených na predaj.
Na margo úbytku mladých z regiónu sa Šiklóšiová vyjadrila, že veľmi veľa ľudí si robí kariéru v zahraničí. Dôvod je prostý. „Na Horehroní nie je pre nich slušná robota.“
Stará známa nezamestnanosť
Horehronie svojej povesti hladovej doliny skutočne nezostáva nič dlžné. Aktuálna miera evidovanej nezamestnanosti v okrese dosiahla 19,15 %, čím o viac ako 4,5 percenta presiahla celoslovenský priemer.
Takmer každý piaty človek je bez práce a extrémne zlepšenie sa v blízkej dobe ani neočakáva. Na atraktívnosti tohto regiónu určite nepridá ani fakt, že tunajšia infraštruktúra je na veľmi nízkej úrovni.
V súčasnosti brezniansky úrad práce eviduje niečo cez šesťdesiat voľných pracovných miest. „Jedná sa najmä o profesie obrábač kovov, kuchár, pekár, čašník, zdravotná sestra, elektrikár a programátor,“ informovala Veronika Račáková, riaditeľka Odboru služieb zamestnanosti Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny v Brezne.
Na jedno voľné pracovné miesto pritom čaká takmer stovka uchádzačov o zamestnanie.
Smolu majú aj ľudia s vysokoškolským diplomom. Pokiaľ chcú pracovať, sú nútení presťahovať sa do väčších miest, ale rovnako, ako za hranicami, im prácu vo vyštudovanom odbore nikto nezaručí. Na slovenskom pracovnom trhu je totiž podľa mnohých odborníkov prebytok absolventov spoločensko-vedných odborov a naopak absentuje technicky vzdelaná pracovná sila.
„Podľa našich skúseností sú mladí ľudia častejšie naklonení k migrácii a to či už v rámci Slovenskej republiky alebo Európskej únie,“ tvrdí Račáková. A vzhľadom na súčasný vývoj ekonomiky sa zrejme tento stav tak skoro nezmení.
