Neurochirurgovia z Banskej Bystrice v spolupráci s kolegami z Univerzitnej nemocnice v Martine dokážu pacientom s dystóniou - závažnou poruchou pohybu pomáhať unikátnou technológiou hĺbkovej stimulácie mozgu.
BANSKÁ BYSTRICA. Viac ako pol milióna Európanov trpí dystóniou, pričom na Slovensku je týmto ochorením postihnutých niekoľko desiatok ľudí.
Dystónia je treťou najčastejšou poruchou pohybu, ktorú charakterizuje trvalé abnormálne držanie tela.
Ochorenie charakterizujú mimovoľné svalové sťahy, ktoré vykrúcajú časti tela do nenormálnych pozícií a niekedy sú sprevádzané aj bolestivými pohybmi a kŕčmi.
Vďaka unikátnej technológii hĺbkovej stimulácie mozgu, na ktorej sa spoločne s odborníkmi z neurochirurgie Rooseveltovej nemocnice v Banskej Bystrici podieľajú ich kolegovia z Univerzitnej nemocnice v Martine, je možné výrazne zlepšiť kvalitu života pacientov s týmto ochorením a vrátiť ich do plnohodnotného života.
Väzni vo vlastných telách
Ochorenie môže zasiahnuť ktorúkoľvek časť tela vrátane rúk, nôh, trupu, krku, očných viečok, tváre, či hlasiviek. O takýchto pacientoch sa zvykne hovoriť, že sú doslova uväznení vo vlastných telách.
Približne pred štyrmi rokmi začal tieto príznaky pociťovať aj 54-ročný vodič diaľkovej dopravy z Považskej Bystrice Ján Birošík. Nebol schopný udržať svalstvo krku a neprirodzene vytočená hlava mu časom znemožnila vykonávať svoje povolanie. Teraz získal nádej, že do bežného života sa bude môcť vrátiť.
Je druhým pacientom na Slovensku, ktorý pred dvoma dňami podstúpil v Rooseveltovej nemocnici tento zákrok. Pred necelým rokom to bola pacientka, pričom úspešnosť jej liečby hodnotia odborníci na 99 percent.
„Pacientovi sme zaviedli elektródy, zatiaľ je ešte pred samotnou stimulačnou liečbou,“ konštatoval prednosta neurochirurgickej kliniky Rooseveltovej nemocnice Miroslav Galanda.
Vysvetlil, že technológia hĺbkovej stimulácie mozgu (Deep Brain Stimultaion) prostredníctvom implantovaného neurostimulátora a elektród, zavedených do mozgu, odstraňuje kŕče, uvoľňuje svaly a potláča duševnú úzkosť.
„Neurostimulátor, ktorý vysiela elektrické impulzy, implantujeme pod kožu v oblasti pod kľúčnou kosťou a spojíme s mozgom prostredníctvom elektród. Tie dodávajú do špecifických jadier mozgu presne kontrolované elektrické impulzy, ktoré pozitívne ovplyvňujú pohybové centrá mozgu,“ dodal prednosta.
Spolupráca špičkových odborníkov
Neurológovia v Martine indikujú pacientov, vhodných pre túto liečbu a pripravujú ich na operáciu. V Banskej Bystrici následne implantujú systém hĺbkovej mozgovej stimulácie a pacienti znova prechádzajú do starostlivosti lekárov z Martina.
Prednosta neurologickej kliniky v Martine Egon Kurča hovorí, že u pacientov s dystóniou je výrazne narušený životný štýl aj pri bežných denných činnostiach, vrátane zamestnania, kde sa to môže stať doslova limitujúcim faktorom.
V prípade konkrétneho pacienta z Považskej Bystrice vidí prognózy veľmi priaznivo: „Iná možnosť ovplyvniť jeho zdravotný stav už neexistovala, takže veríme v priaznivý vývoj. Stimulácia bude po ukončení liečby trvalá. Stimulátor ide na batérie, ktoré sa dajú zvonka dobiť. Znamená to, že stimulátor už nie je potrebné vyoperovať a meniť za nový. Nenaruší sa tak integrita kožného krytu a tela pacienta.“
Metóda hĺbkovej mozgovej stimulácie predstavuje významný posun v liečbe pacientov nielen s dystóniou, ale napríklad aj pacientov v pokročilých štádiách Parkinsonovej choroby. Výrazne v tomto smere pokročila aj lekárska technika, životnosť stimulátora sa pohybuje okolo dvanásť a viac rokov.
Prednostovia kliník Egon Kurča (vľavo) a Miroslav Galanda
Kvalita života u 54- ročného pacienta by sa mala výrazne zlešiť
FOTO ŚME - JÁN KROŠLÁK
