Skuteckého olejomaľba Trh v Banskej Bystrici z roku 1889 preslávila majstra štetca i mesto samotné. Stále však ostáva záhadou, podľa koho nakreslil maliar ústrednú postavu – dámu so slnečníkom.
BANSKÁ BYSTRICA. Aj 92 rokov po smrti vynikajúceho výtvarníka Dominika Skuteckého, ktorého život a dielo je úzko späté s Banskou Bystricou, sa v súvislosti s jeho výtvarnou tvorbou objavujú nové skutočnosti. Tie sa týkajú aj jedného z najznámejších obrazov umelca – Trhu v Banskej Bystrici, ktorý namaľoval krátko po príchode z Benátok v roku 1889.
Istý čas sa totiž aj výtvarní kritici domnievali, že ústrednú postavu – dámu s červeným slnečníkom namaľoval podľa svojej manželky Cecílie. Najnovšie poznatky však hovoria, že predlohou sa mu zrejme stala v tom čase iba 17- ročná dcéra staviteľa Adolfa Holescha, s ktorým sa rodina Skuteckých priatelila a v skutočnosti mala manželku umelca iba symbolizovať. Margita Holeschová patrila v tom čase medzi najkrajšie ženy v Banskej Bystrici a obrazu s množstvom postáv prirodzene dominuje.
Jozef Ďuriančik, autor publikácie o Dominikovi Skuteckom a lektor v ich rodinnej vile sa tiež prikláňa k názorom, že pod slnečníkom je zobrazená dcéra staviteľa Holescha, hoci jednoznačne sa to zatiaľ nepodarilo dokázať.
„Nadviazali sme kontakt s pozostalými po pani Holeschovej a som presvedčený, že jedného dňa sa nám podarí definitívne potvrdiť, či na obraze je zobrazená ona. Prisľúbili nám poskytnúť aj jej portréty, vďaka ktorým by sme mohli porovnávať, “ hovorí.
Zachovala sa časť šálu z obrazu
Zaujímavosťou je nepochybne aj to, že vnučka pani Holeschovej stále vlastní polovičku šálu, ktorý má žena z obrazu ovinutý na obraze okolo hrdla.. Aj to je jeden z dôkazov, že maliar ho daroval dcére staviteľa za to, že mu stála ako model.
Obraz je však podľa Jozefa Ďuriančika zaujímavý aj mnohými ďalšími detailmi. Bol namaľovaný ako prvý po príchode Skuteckých do Banskej Bystrice a zrejme preto v ňom stále cítiť benátsky vplyv. Keď sa naň človek lepšie zadíva, napravo od dámy so slnečníkom mu padne do oka postava, ktorá akoby medzi ostatné svojim odevom nepatrila. Pripomína benátsku rybárku s košom a šatka cez plecia symbolizuje odevný doplnok, aký sa bežne kupoval na benátskych trhoch. Maliar zrejme aj takto netradične chcel vzdať hold milovaným Benátkam. „V popredí na obraze sú aj tri deti Dominika Skuteckého – Zerline, Alexander a Ferdinand,“ hovorí Jozef Ďuriančik. Dcéra Karola Skutecká – Karvašová, matka spisovateľa Petra Karvaša, nebola v čase vzniku obrazu ešte na svete.
Fascinovali ho trhy aj medený hámor
Hoci tvorba Dominika Skuteckého je mimoriadne rôznorodá, banskobystrickému obdobiu dominovala téma medených hámrov, no jeho srdcovou záležitosťou boli aj trhy. Už rok po vzniku svojho najznámejšieho obrazu vznikla olejomaľba rovnakého názvu, ktorá je dnes súčasťou súkromnej zbierky a niekedy sa jej hovorí aj „modrý trh“. Obraz zachytáva trhovníkov v južnej časti námestia , ktorí svoj tovar predali a chystajú sa na konských záprahoch odísť z mesta. Obraz je zvláštny svojim farebným ladením, netypickým pre Skuteckého, podľa ktorého získal aj pomenovanie. V roku 1905 k nim pribudol aj Zeleninový trh v Banskej Bystrici.
Veľká dokumentačná hodnota
Jozef Ďuriančik hovorí, že popri vysokej umeleckej hodnote majú Skuteckého diela aj obrovský dokumentačný význam.
Trh v Banskej Bystrici napríklad zachytáva to, čo dnes už súčasťou námestia nie je. Je to napríklad ozdobné oplotenie Mariánskeho stĺpa, či zobrazenie Jána Nepomuckého v nike Katedrálneho chrámu. „Tento obraz sa stal súčasne inšpiráciou aj pre súčasnosť. Repliky secesných lámp z obrazu sa počas rekonštrukcie námestia v 90. rokoch naň opäť vrátili,“ hovorí.
Pokojný život zavŕšili tragédie
Dominik Skutecký zomrel na jar 1921 na následky mozgovej mŕtvice, pochovaný je na židovskom cintoríne v Banskej Bystrici. Paradoxne sa tak vyhol tragédii svojej rodiny, ktorá nasledovala po vzniku Slovenského štátu.
Pre Skuteckého znamenala jeho rodina veľmi veľa a ťažko by bol niesol prenasledovanie svojich rodinných príslušníkov pre židovský pôvod. Jeho syn Alexander zahynul v Hiadeľskom sedle krátko po potlačení SNP.
Ešte trpkejší osud čakal jeho dcéru Karolu, ktorá po otcovi zdedila výtvarný talent. Spoločne s manželom, lekárom Ferdinandom Karvašom zahynuli v januári 1945 vo vápennej peci v Nemeckej.
Jozef Ďuriančik hovorí, že slávny obraz má stále svoje tajosmtvá
FOTO- AUTORKA
REPROFOTO ARCHÍV
