BANSKÁ BYSTRICA. Rok architekta Ladislava Eduarda Hudeca, rodáka z Banskej Bystrice, prinesie po skončení výstavy architekta v meste v nasledujúcich mesiacoch ešte viacero zaujímavých aktivít. K najvýznamnejším bude patriť vydanie prvej knižnej publikácie o tejto významnej osobnosti, ktorej zostavovateľkou je historička architektúry Klára Kubičková.
Ak všetko pôjde podľa predstáv autorov, knihu by mohli pokrstiť už na jar. Publikácia s titulom Po stopách architekta L.E.Hudeca vyjde v trojjazyčnej verzii – v slovenčine, angličtine a maďarčine. Kým u nás pôjde o prvú knihu o našom významnom rodákovi, zatiaľ napríklad v Maďarsku už vyšli o jeho diele dve knižné publikácie.
Cieľom pripravovanej publikácie nie je iba predstavenie šanghajských úspechov architektonickej a stavebnej činnosti architekta Hudeca. „Ambíciou autorov je rozšíriť doterajšie poznatky o jeho detstve a mladosti, či spätosti s rodnou Banskou Bystricou. ktoré sa významnou mierou podpísali na formovaní architekta. Súčasťou knihy sú doposiaľ nepublikované informácie o rodinnom zázemí, o koreňoch rodiny Hudecových z otcovej i Škultétyových z matkinej strany. Ich výskum a genealogickú štúdiá je od pani Evy Furdíkovej,“ hovorí Klára Kubičková.
V publikácii predstavia tiež zaujímavé poznatky o kaplnke vo Vyhniach z roku 1913, jedinej budovy, ktorú architekt Hudec navrhol na Slovensku ešte v čase svojich budapeštianskych štúdií. Rovnako zaujímavé budú pre čitateľov informácie o Hudecovskej hrobke na evanjelickom cintoríne, kde dnes architekt odpočíva a ktorá je tiež jeho dielom.
Hľadajú priestor pre pamätnú izbu
Knihu vydáva nezisková organizácia C.A.L.E.H. (Centrum architekta L.E.Hudeca,) ktorá vznikla vlani v Banskej Bystrici. Jedným z jej cieľov je aj zriadenie pamätnej izby, či muzeálnej expozície známeho architekta. Zatiaľ nie je uzavreté, či by takýto priestor mohol vzniknúť v bývalom rodinnom dome Hudecovcov, keďže ten je súkromným vlastníctvom.
Prakticky celé Hudecovo architektonické dielo sa viaže k Šanghaju, pričom mnohé jeho stavby sú tam vyhlásené za kultúrne pamiatky. Dokazuje to mimoriadnu úctu k jeho dielu. Hudec tam pôsobil v rokoch 1918-1947, svoje stavby navrhoval v duchu viacerých historických štýlov, neskôr sa predovšetkým považoval za priekopníka modernizmu. Do tohto tvorivého obdobia spadajú jeho najznámejšie stavby – Grand Theater, Park Hotel, či Union Brewery. Architektovi zo Slovenska vzdali v Číne úctu už v roku 2008, kedy vyhlásili rok L.E. Hudeca a pripravili mnohé podujatia.
Ku dňu jubilejných narodenín v tomto roku, dňa 8.1.2013 odovzdali verejnosti v Šanghaji rekonštruovaný Hudecov rodinný dom , kde žil so svojou rodinou v rokoch 1932-1938. Teraz dostal názov Hudec Memorial Hall. Jeho otvorenia sa zúčastnila dcéra architekta Alessa de Wet z Kanady ( žiaľ jeho dvaja synovia zomreli v minulom roku). Slovensko zastupovali pri tejto slávnosti štátny tajomník MK SR pán Ivan Sečík a generálny konzul SR v Šanghaji pán Pavol Sýkorčin Mesto Banská Bystrica bohužiaľ svojho zástupcu na tejto slávnosti z finančných dôvodov nemalo.
„Ide o širší projekt, ktorého prvá etapa je uzavretá. Časom tu majú sprístupniť aj novú výstavnú sálu,“ hovorí Klára Kubičková. Autori dúfajú, že ich kniha, podporená aj grantom mesta sa v rámci jubilejného roku dostane aj do Šanghaja
Takmer v zabudnutí
Hoci dielo architekta Hudeca je pre Slovensko skutočnou pýchou, dlhé roky ostávalo v zabudnutí. Až posledných štyri-päť rokov sa snažíme dobehnúť zameškané. Podľa Kláry Kubičkovej existuje niekoľko dôvodov, prečo sa na L. E.Hudeca zabúdalo. “Jednou z príčin je nepochybne to, že pred odchodom na front (1914) bol čerstvým absolventom Uhorskej kráľovskej technickej univerzity v Budapešti a neskôr boli jeho šanghajské úspechy publikované hlavne v miestnych anglických časopisoch, ktoré v našom regióne nemohli vzbudiť ohlas.
Ostatní členovia rodiny zo Slovenska sa začiatkom 20. rokov minulého storočia vysťahovali do Maďarska, takže u nás neostala dokumentácia, ani žiadna pozostalosť. Ďalším dôvodom bol jeho pobyt po roku 1947 v západnej Európe, USA a Kanade - spolu s rodinnými príslušníkmi bol považovaný za emigranta, o ktorom sa za železnou oponou dlho nemohlo hovoriť. Dozvedeli sme sa o ňom až po jeho znovuobjavení v samotnom Šanghaji“. dodáva. Aj preto bude chystaná publikácia čiastočným splatením dlhu tejto významnej osobnosti.
