Prameň Bystrice našli podľa historických máp, bol zanedbaný

BANSKÁ BYSTRICA. Mesto Banská Bystrica získalo po riečke Bystrica svoje pomenovanie a tento neveľký tok významnou mierou ovplyvnil aj vývoj historického osídlenia po brehoch toku.

Napriek nespornému významu sa donedávna ľudia dohadovali o tom, kde presne v masíve Krížnej vlastne Bystrica pramení.

Mnohí ľudia si tento prameň mýlili s prameňom Kráľova studňa, ktorý sa tiež nachádza na Krížnej a delí ich niekoľko stoviek metrov.

Ešte viac návštevníkov tohto miesta zarazilo, že pramenisko je zanedbané, rozšliapané od kopýt hovädzieho dobytka a donedávna ho špatili aj zhrdzavené napájacie žľaby.

Podľa iniciátora myšlienky na revitalizáciu prameňa Dušana Kováča sa preto snažia otvoriť širšiu diskusiu odborníkov a laickej verejnosti k tomu, akú podobu má mať v budúcnosti toto miesto, ktoré má pre mesto i celý región veľký význam. Vízie zatiaľ narazili na prísny stupeň ochrany prírody.

Šanca pre kultové miesto

Iniciátor dodáva, že prameň tvorí prírodný výver, ktorý je v teréne zdanlivo nenápadný a na sile naberá až v závislosti od zrážok.

„Napriek svojmu významu je prekvapujúce, že tento prameň ostal úplne zabudnutý. Nám sa ho podarilo nájsť až podľa historických máp z Rakúsko – Uhorska a po následných konzultáciách s odborníkmi povodia Hrona, “ dodal.

Tok Bystrice zohral v minulosti nemalú úlohu v medenej histórii mesta a za svoj rozvoj mu vďačia napríklad aj Harmanecké papierne.

Pre Banskobystričanov i návštevníkov regiónu by sa mohol stať prameň kultovým miestom, o čom sú presvedčení iniciátori myšlienky na jeho revitalizáciu.

Prvým krokom k hľadaniu východiska je podľa nich skutočnosť, že prameň zaradili vlani medzi pamätihodnosti mesta.

Prvé návrhy

Po dohode so Slovenským vodohospodárskym podnikom (SVP) ako správcom toku vznikli pred časom prvé návrhy na revitalizáciu prameniska v ateliéri architekta Vlada Tomalu a Lukáša Cesnaka.

„Našim primárnym úmyslom bolo vytvoriť pre tento prameň dôstojné miesto a ukázať zrod najvýznamnejšej riečky pre Banskú Bystricu spôsobom, šetrným pre prírodu,“ dodal architekt.

Hlavným devastačným činiteľom tohto miesta bol podľa neho voľný pohyb dobytka, no mokrade devastoval aj blízky turistický chodník. Vyriešiť by sa dal tento problém napríklad tým, že by sa pohyb ľudí usmernil cez drevenú lávku. Tá by bola výhradne z prírodných a miestnych materiálov a umožňovala by voľne pretekať vode z prameňa.

„Našim zámerom je tiež zvýšiť vlhkosť v pramenisku, keďže hlavne v obdobiach sucha je málo výdatný,“ hovorí architekt.

Drevené zábrany okolo prameniska by zas mohli zabrániť pohybu dobytka. „Samozrejme, ideové návrhy, ktoré dostali pracovný názov Návrat k prameňom, nie sú konečným riešením a naďalej hľadáme optimálnu podobu. Spolupracujeme pritom aj so študentmi katedry dizajnu Technickej univerzity vo Zvolene,“ doplnil.

Pre ľudí, ktorí sa vydajú na Krížnu by sa tak mohol prameň v budúcnosti stať miestom oddychu a dotyku s históriu i prírodným fenoménom tohto toku.

S prameňom Hrona majú dobré skúsenosti

Riaditeľ SVP- Správy horného Hrona Martin Rybár hovorí, že ich organizácia už má s podobným projektom skúsenosti. Ide o pramenisko rieky Hron nad obcou Telgárt, kde v minulosti zriadili a udržiavajú dôstojné miesto zrodu druhej najdlhšej rieky Slovenska.

„Pramenisko je častou zastávkou domácich aj zahraničných turistov a zastávam názor, že je aj dôstojným miestom získania aspoň základných informácií o tejto významnej rieke, tvoriacej kostru celého Pohronia,“ dodal.

Konzultantmi boli aj pri architektonickom a hlavne technickom riešení návrhu prameniska Bystrice.

„Návrh modernej, atypickej koncepcie prameniska od pána architekta Tomalu, napriek našej podpore sa však nestretol s pochopením viacerých zainteresovaných subjektov a tak projekt ďalej nepokračoval. Z môjho pohľadu na škodu veci, pretože akékoľvek kultivované miesto, aj keď sa nachádza na území národného parku, je pre krajinu a ľudí ktorí v nej žijú skôr prínosom, ako príťažou,“ doplnil.

Ochranári sú za zachovanie prameňa v prírodnom stave

Riaditeľ správy Národného parku Veľká Fatra Peter Vantara zdôvodňuje zamietavý postoj k revitalizácii tým, že prameň toku Bystrica sa nachádza v centrálnej-hrebeňovej časti územia Národného parku Veľká Fatra s tretím stupňom ochrany: „Pri nami navrhovanej zonácii národného parku je táto lokalita zahrnutá do A-zóny, ktorá predstavuje najprísnejšiu, bezzásahovú ochranu.“ Zonácia je zatiaľ iba návrhom.

Pramenisko, ale aj prameniská celkovo, sú podľa riaditeľa ekostabilizačným a životne dôležitým článkom vysokohorskej krajiny, ktoré v sebe zahŕňajú aj biotopy európskeho a národného významu a sú miestom výskytu rastlinných a živočíšnych druhov európskeho a národného významu.

„Je preto dôležité ich zachovanie v prirodzenom stave, bez akýchkoľvek zbytočných technických zásahov. „Prameň je v súčasnosti činný, aj keď občasný, výverová oblasť je v dlhšom úseku,“ dodal.

Obavy z mechanického narušenia

Hovorca primátora Banskej Bystrice Filip Roháček potvrdil, že tunajšie lesné pozemky patria mestu Banská Bystrica a obhospodarujú ich Mestské lesy Banská Bystrica. Ešte v priebehu vlaňajška sa podľa neho uskutočnilo pracovné stretnutie ohľadom možného turistického zatraktívnenia prameňa toku Bystrica.

„V rámci projektu sa zvažovalo, že nad prameniskom vznikne plošina s lavičkami a zabezpečí sa trvalý prietok so zachytením vody zo širšieho prameniska do jedného miesta nad plošinou. Predstavitelia správy Národného parku Veľká Fatra a tiež spoločnosti Mestské lesy Banská Bystrica však upozornili, že miesto je v najprísnejšom stupni ochrany národného parku a realizácia takejto drobnej stavby tu nie je možná. Projekt totiž predpokladal terénne úpravy, ktoré mohli narušiť biotop európskeho významu“, povedal hovorca.

Doplnil, že prameň sa nachádza v hrebeňovej časti krasového územia a má malú výdatnosť.

Mestské lesy Banská Bystrica podľa neho súhlasili s umiestnením dvojice lavičiek neďaleko prameniska. „V blízkosti je umiestnená informačná tabuľa o tomto prameni. Ďalšie výraznejšie zásahy, vzhľadom na ochranu biotopu horského prameniska predbežne nepredpokladáme,“ konštatoval.

Údolie Bystrice v masíve Krížnej

FOTO- archív D.Kováča

Jedna zo štúdií revitalizácie prameňa

FOTO - archív V.TOMALU