BANSKÁ BYSTRICA. Štátna opera v Banskej Bystrici uvedie 15. a 16. marca premiéru ruskej opery Piotra Iľjiča Čajkovského Eugen Onegin. Na inscenačné naštudovanie prizvalo umelecké vedenie realizačný tím z Petrohradu - Annu Osipenko (réžia), Sergeja Novikova (scéna a kostýmy) a Michaila Čajkasova (choreografia). Hudobnú zložku opery naštudovali domáci dirigenti Igor Bulla (orchester) a Ján Procházka (zbor). TASR informovala vedúca propagácie Štátnej opery Katarína Uhríková.
Svetová premiéra tejto opery sa konala v marci 1879 v Malom divadle v Moskve. Libreto k opere napísali Konstantin Šilovskij a P. I. Čajkovskij podľa rovnomenného veršovaného románu Alexandra Sergejeviča Puškina.
Podľa Osipenko Eugen Onegin je opera psychologická o osobnosti, o duši. "Rozvíjajú sa v nej vzťahy jednotlivých postáv k spoločnosti, ktorá si vytvorila určité pravidlá. V Eugenovi Oneginovi sa pritom odohrávajú osudy viacerých postáv, ktorých vzťah k spoločnosti je často zásadne odlišný..." dodala Osipenko.
Ako uvádza bulletin k opere, traduje sa, že koncept libreta na novú operu Eugen Onegin pod vplyvom hlbokých dojmov z Puškinovho diela vypracoval Čajkovskij za jedinú noc. Na začiatku roku 1878 bola opera dokončená. Podľa bulletinu skladateľ úmyselne označil nové dielo ako "lyrické scény". Nešlo mu však o to, aby narušil dramatickú kostru javiskového diela - chcel sa dištancovať od súdobej veľkej romantickej opery, pre ktorú boli charakteristické nevierohodné zápletky či afektované postavy. Chcel, aby "jeho" dej bol priamo naviazaný na Puškinovu predlohu, a hlavne, aby nestratil nič zo svojej prostoty, obyčajnosti a reálnosti.
Označenie "lyrické scény" sa však týkalo aj hudobného poňatia literárnej predlohy. Ako sa v bulletine ďalej uvádza, dielu v podstate chýba kontinuálny dej, ide skôr o výber obrazov z Puškinovo príbehu. Celok tvorí predovšetkým podmanivá hudba. Čajkovskij sa spoľahol jednak na to, že Puškinov príbeh je dostatočne známy, jednak na to, že je natoľko "ľudský", že si podrobnosti deja každý divák ľahko domyslí.
Podľa slov Bullu opera Eugen Onegin patrí nielen k najväčším pokladom ruského hudobného klasického umenia, ale aj k najslávnejším svetovým operám. "Čajkovskij nazval Onegina "lyrickými scénami", nie operným alebo divadelným dielom. Neprial si nič, čo je súčasťou veľkej opery. Tento zámer, našťastie, celkom nedodržal a lyrické pasáže komornej opery kontrastujú s pôsobivými scénami tradičnej veľkej opery," konštatoval Bulla.
Pokračoval, že Čajkovskij poznal Puškinovu predlohu románu naspamäť, často sa k nej vracal, ovplyvňovala ho svojou bohatou citovosťou. "Všetka hudba je poznačená melódiou ruského jazyka a básnickej predlohy. V partitúre vstupuje ruská ľudová melodika do hlavného deja, zachytáva konvencie starého času, naberá vášeň a dramatický spád," pokračoval Bulla. "Všetko je vyjadrené jemným inštrumentačným umením, ktoré dokazuje Čajkovského genialitu. Postavy a situácie majú príznačné motívy, nie sú to "operní hrdinovia", ale ľudia, v ktorých dokázal zachytiť ich duševné, vnútorné myšlienky, každý skutok," dodal Bulla.
