BANSKÁ BYSTRICA. Do projektu "biocesnak" - Bioknoblauch Romanes je v rámci Slovenska zapojená zatiaľ Banská Bystrica. K iniciatíve rakúskeho mesta Graz začať s pestovaním cesnaku a vytvoriť pracovné miesta pre skupiny ľudí, ktoré si ich hľadajú ťažko, konkrétne Rómov, sa pridala v roku 2011. Podľa námestníčky pre služby mestského úradu (MsÚ) Banská Bystrica Márie Filipovej je v súčasnosti do projektu zapojených okolo 10 rómskych dievčat. Primátor Peter Gogola dodal, že potenciál projektu je veľký a nechceli by ho zužovať len na Rómov.
"Je to príležitosť, ako dať možnosť pracovať ľuďom, ktorí sú v situácii, že si nevedia nájsť prácu, pretože nemajú pracovné návyky, vzdelanie," konštatoval Gogola na brífingu v historickej Radnici v Banskej Bystrici. Podotkol, že dnešná medzinárodná konferencia, ktorá sa začala v Radnici po brífingu, má tému Vzdelanie a vzdelávanie. Je zameraná na to, akým spôsobom dať týmto ľuďom príležitosť získať návyky a angažovať sa v tomto projekte, ktorý by mohol byť podľa primátora celoeurópskym. "V súčasnosti sa ukazuje, že je to jeden z mála reálne fungujúcich projektov, ktorý nehovorí len o nejakých virtuálnych aktivitách, ale ktorý reálne môže dať ľuďom prácu, reálne môže priniesť prospech a ekonomický profit," dodal Gogola.
Ako Filipová priblížila, pre projekt najprv hľadali partnerov na spoluprácu. Jedným z nich je Stredná odborná škola Pod Bánošom, ďalším Agronemce, a. s., ktorého predmetom činnosti je poľnohospodárska výroba. "Poskytli nám základný prostriedok, teda pole a za ich pomoci sa podarilo zrealizovať aj agrotechnické termíny a celú technológiu." Podľa Filipovej spolupracovali aj s rómskymi občianskymi združeniami, ktoré motivovali k projektu Rómov, hlavne mladé rómske dievčatá. Projekt sa zameriava aj na zaškoľovanie, teda ako sadiť či zbierať cesnak.
Štatutárna zástupkyňa Kultúrneho združenia Rómov Slovenska Helena Jonášová je rada, že mladí ľudia budú mať šancu ukázať, že aj oni sú potrební. "Nie je to rastlina, ktorá potrebuje nejakú špecializáciu, má to také opodstatnenie k ich naturelu, že to dokážu robiť," podotkla. Jonášová si myslí, že pracovnej príležitosti sa potešili najmä mladí. "Hlavne tieto dievčatá, ktoré vôbec už dlhodobo nie sú zamestnané." Jonášová dodala, že sa už tešia na školenie v Rakúsku a potom budú zasväcovať do procesu ďalšie. "Zatiaľ to má dobrú odozvu," dodala Jonášová.
Rakúsky projekt si postupne získal partnerov v ďalších mestách Európy, okrem Bystrice sa k nemu pridali v chorvátskej Koprivnici, maďarskom Pecsi, rumunskom meste Moldova Noua či nemeckom Berlíne. Postupne sa zmenil na vzdelávací program podporujúci praktický tréning sociálne vyčlenených skupín a dostal sa až na európsku úroveň na poli Rady Európy a organizácií Európskej únie. Hlavnými oblasťami, na ktoré sa projekt zameriava, sú príjem, vzdelávanie, bývanie, práca, životný štýl, zdravotná starostlivosť, komunikácia, financie a administratíva. V Rakúsku, kde má projekt dlhšiu tradíciu, je plodina vďaka nemu vyprodukovaná, dokonca na pultoch jednej z maloobchodných sietí.
