BANSKÁ BYSTRICA. Dva slovenské najznámejšie pralesy, Badinský a Dobročský, oslavujú sto rokov. Ich jubileum budú lesníci a pracovníci Štátnej ochrany prírody SR (ŠOP SR) pripomínať počas celého roka pri Lesníckych dňoch, na festivale Envirofilm, ako aj počas Svetového dňa životného prostredia, na súťaži Naj horár alebo počas Dní stromu. Ako ďalej pre agentúru SITA uviedol hovorca ministerstva životného Maroš Stano, oslavy vyvrcholia na jeseň terénnymi workshopmi v oboch pralesoch. Národné prírodné rezervácie Badinský a Dobročský prales patria medzi významné európske chránené územia.
Obe územia sú podľa Stana dôležité nielen pre ochranárov a lesníkov, ale aj pre celú spoločnosť. "Hodnota rezervácií spočíva v ich majestátnosti, diverzite, kráse a energii. Predstavujú prírodné laboratóriá na sledovanie životného cyklu karpatských pralesov, dôkladnejšie poznanie mechanizmov pôsobiacich v prirodzených lesných spoločenstvách a v neposlednej rade aj vplyvov dopadu klimatických zmien na ne,“ informoval riaditeľ ŠOP SR Milan Boroš. Podľa generálneho riaditeľa podniku Lesy Slovenskej republiky Ctibor Határa sú oba pralesy dôkazom, že lesníctvo a ochrana prírody spolu veľmi úzko súvisia. "Veď tieto pralesy vyhlásili a spravujú ich lesníci a sú neoddeliteľnou súčasťou lesníckej histórie aj súčasnosti,“ dodal. Hoci v posledných rokoch medzi lesníkmi a ochranou prírody vznikali trecie plochy a rozdielne názory, v tomto prípade sa ich postoje k potrebe a opodstatnenosti týchto pralesov zhodujú. "Máme byť na čo hrdí,“ zhodli sa predstavitelia oboch organizácií.
Národná prírodná rezervácia Badínsky prales v Kremnických vrchoch predstavuje jedinečnú ukážku vrcholového štádia vývoja ekosystému pôvodných, ľudskou činnosťou len veľmi málo narušených bukových lesov. Prales sa vyvíja prirodzene bez zásahov človeka a je možné v ňom sledovať pravidelne sa opakujúce procesy, ako je napríklad vývoj lesa.
Národná prírodná rezervácia Dobročský prales v Balockých vrchoch zas predstavuje zvyšok pôvodných, typických karpatských zmiešaných lesov, ktoré sa vyvíjali na našom území tisícročia. Nachádzala sa tam tzv. Dobročská jedľa, ktorá patrila medzi najmohutnejšie stromy v Európe. "Význam a dôležitosť tohto územia z celoeurópskeho hľadiska potvrdzuje udelenie Európskeho diplomu v roku 1998," priblížil hovorca envirorezortu.
Oba pralesy, lokalitu Kusovo - Badínsky prales a Gerauka - Dobročský prales vyhlásili v roku 1913 za chránené. Rozhodol o tom vtedajší minister pôdohospodárstva na podnet banskobystrického lesného riaditeľstva.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
