BANSKÁ BYSTRICA. Vytvorenie obchodnej spoločnosti, ktorá by poskytovala kremačné a cintorínske služby a podľa mesta by pomohla vyriešiť zložitú situáciu so zastaralou kremačnou technikou, vyvoláva protichodné reakcie. Posledná finančná komisia tento zámer nepodporila, nie je však vylúčené, že na rokovanie zastupiteľstva tento bod zaradia.
Mesto by malo v obchodnej spoločnosti 40- percentný podiel a spoločnosť Krematórium Nitra 60 percent, čo viacerí členovia komisie považujú pre mesto za nevýhodné riešenie.
Prednosta mestského úradu Miroslav Rybár považuje vznik obchodnej spoločnosti pre mesto za ekonomicky najvýhodnejší variant. V porovnaní s pôvodným zámerom vraj zohľadnili pripomienky, čím chceli vyvrátiť domnienky o skrytej privatizácii. Obchodná spoločnosť by totiž bola založená na forme prenájmu a nevkladal by sa do nej priamo majetok mesta. Mesto by spoločnosti z Nitry prenajalo krematórium za symbolické euro ročne, tá by zas spoločnému podniku prenajala technológie spoločne s vyvolanými stavebnými investíciami na dobu šiestich rokov za sumu 450 tisíc eur . Po jej uplynutí by investičné celky boli prenajaté spoločnej eseročke za euro.
“ Získali by sme týmto spôsobom novú kremačnú pec bez priameho vkladu mesta. Za technológie by sme neplatili nič, obchodný partner by si to sám financoval.“ Prevádzková spoločnosť by podľa neho mohla vzniknúť bez toho, aby sa do nej vkladal majetok mesta:“ Mestský majetok by tak bol chránený proti prípadným ekonomickým neúspechom spoločnosti,“ dodal.
Rozhodovať by mal nielen podnikateľský zámer
Poslanec mestského zastupiteľstva a vedúci krematória Pavol Bielik je naopak presvedčený, že vytvorenie obchodnej spoločnosti by bolo pre mesto zlou voľbou: „Čierna ekonomika v súkromných spoločnostiach funguje, my ako organizácia žiadne zákony obchádzať nemôžeme.“ Viac ako rok podľa neho pripravujú Záhradnícke a rekreačné služby mesta (ZAaRES) ako správca krematória materiály pre prípravu projektu na revitalizáciu krematória. Nešlo by iba o výmenu kremačných pecí, ale aj o stavebné úpravy budov. „Z neznámych príčin nám však zástupcovia mesta v tomto smere neustále kladú prekážky, hoci by sa mali starať o majetok mesta a zveľaďovať ho,“ dodal. Podľa neho nemôže k takémuto zariadeniu mesto pristupovať čisto podnikateľsky, do úvahy treba vziať aj morálnu nadstavbu celej záležitosti.
Kritizoval tiež, že mesto pri vypracovaní zámeru neurobilo dostatočnú ekonomickú analýzu hlavne v časti, týkajúcej sa cintorínskych služieb. „Myslím si, že postup mesta je cielený, aby sme zariadenie odovzdali súkromnej spoločnosti,“ dodal.
Vymeniť treba aspoň jednu pec
Krematórium v súčasnosti dotuje aj cintorínske služby, čo by mohlo byť v prípade ekonomických problémov obchodnej spoločnosti byť pre mesto ďalšou zaťažkávacou skúškou. Aj podľa riaditeľa ZAaRESu Františka Krča by sa mali hľadať cesty na výmenu technológie skôr v lízingovom systéme. Na to však potrebujú podporu a pomoc mesta.
Hoci súčasné dve kremačné pece pomaly dožívajú, minimálne ďalšie dva roky by ešte mali vydržať. „ Technológia je síce stará, ale stále je prevádzkyschopná. Má všetky revízie, vyhovujú aj emisné merania,“ dodal. Jednu z pecí však bude podľa neho potrebné v dohľadnom čase vymeniť. „Budú sa robiť ďalšie finančné analýzy a týka sa to nielen krematória, ale aj cintorínskych služieb. Treba rozšíriť urnový háj a kapacity cintorína v Kremničke, kde je podľa územného plánu naplánovaný hlavný centrálny cintorín,“ dodal riaditeľ.
