BANSKÁ BYSTRICA. Napriek tomu, že torzo evanjelického cintorína na Okružnej ulici ukrýva viacero náhrobkov s vysokou umelecko – remeselnou hodnotou a je neoddeliteľnou súčasťou histórie mesta, jeho vzhľad tomu nenasvedčuje. Na cintoríne sa nepochováva už roky, veľká časť z neho ustúpila výstavbe. Cintorín je zanedbaný, v minulosti ho neraz atakovali vandali.
Do boja s časom sa chce pustiť Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný, ktorý na 20. apríla pripravuje s dobrovoľníkmi čistenie cintorína. Podľa predstaviteľa spolku Andreja Predajnianskeho im už pomoc prisľúbili členovia Slovenského skautingu z Banskej Bystrice a záujem pomôcť prejavili aj poslanci z klubu Banskobystrická alternatíva.
Andrej Predajniansky dodal, že v prvom rade chcú priestor očistiť od náletových drevín a nečistôt. V ďalšej fáze zvažujú záchranu najcennejších náhrobkov, čo však bude závislé od dostatku financií a podpory vlastníka cintorína, ktorým je evanjelický cirkevný zbor v Radvani. Hovorca primátora Filip Roháček konštatoval, že mesto síce nie je vlastníkom cintorína, pri jeho vyčistení však pomôže aspoň tým, že dobrovoľníkom dá k dispozícii kontajner.
„Niektoré náhrobky na cintoríne majú značnú hodnotu a vznikli v známej kamenárskej firme Horn,“ upresnil Andrej Predajniansky. K historicky najzaujímavejším patrí podľa neho hrob rodiny Bárczyovcov – potomkov majiteľov kaštieľa v Radvani. Táto zaujímavá renesančná stavba je podobne ako cintorín doslova v kritickom stave.
Postavili ho v druhej polovici 17. storočia zrejme na mieste staršej gotickej stavby. V nasledujúcich dvoch storočiach prešiel viacerými úpravami a patril k štyrom známym kaštieľom v tom čase samostatnej obce Radvaň. Zo štvorice kaštieľov sa dodnes zachovali tri, pôvodný Soví hrad zanikol.
Členovia okrášľovacieho spolku by chceli v budúcnosti aspoň obnoviť nápisy na náhrobkoch a ak sa im podarí zohnať prostriedky, zvažujú aj zakonzervovanie tých najcennejších.
Ako ďalej s historickými cintorínmi?
Na Slovensku máme množstvo cintorínov, na ktorých sa už nepochováva. Mestá a obce často nevedia, čo s nimi. Niektoré chátrajú, iné sa ocitli v priamom ohrození. Väčšina z nich je pritom zaujímavým dokladom historického vývoja regiónu . V podobnom ohrození bol donedávna aj areál cintorínov Zvonový vŕšok v Banskej Štiavnici. Pred niekoľkými rokmi tu Slovenská technická univerzita spolu s ďalšími partnermi rozbehla ojedinelý projekt, ktorý sa môže stať univerzálnou metodikou pre ďalšie historické cintoríny.
„ Keď sme sem v roku 2008 prišli a pustili sa do projektu v Banskej Štiavnici, bolo to tu neobvykle spustnuté a zanedbané. Paradoxne sa človek nebál mŕtvych, ale živých, “ povedala nám v čase realizácie projektu Laura Gressnerová z Ústavu inžinierskych štúdií STU.
Do rozsiahleho projektu sa postupne zapojili dendrológovia, krajinári, filozofi, architekti, stavbári. Cintorín preskúmali doslova hrob po hrobe. Zamerali 860 hrobových miest, preskúmali náhrobky po výtvarnej stránky, venovali sa tektonike územia, skúmali epitafy, nápisy na hroboch i to, kto v nich leží.
Na výskum cintorína plánovali nadviazať praktickou časťou, ktorá počíta s jeho premenou na relaxačno- oddychový park so zaujímavou dendrológiou . Ako jeden z cieľov si v rámci výskumu okrem iného stanovili aj vypracovanie metodiky, ako sa starať o historické cintoríny.
FOTO SME - JÁN KROŠLÁK
