Paula Fialková má veľkú šancu štartovať na olympiáde.
BREZNO. Len dvadsaťročná rodáčka z Čierneho Balogu Paulína Fialková sa na nedostatok športového talentu rozhodne sťažovať nemôže. Prívlastok novej nádeje slovenského biatlonu jej dokonale sadol. Na tohtoročných juniorských majstrovstvách sveta skončila štvrtá a nad očakávania sa jej darilo aj v kategórii žien.
Cesta do reprezentácie
Paulína sa biatlonu venuje už dvanásť rokov. Ako žiačka behala za miestny klub v Čiernom Balogu a neskôr zakotvila v Osrblí. „Oba tieto kluby mi dali najlepšie podmienky, aké mohli a patrí im moja vďaka,“ konštatuje s uznaním.
Jej trénerkou sa stala Anna Murínová, bývalá slovenská reprezentantka, s ktorou spolupracuje už šiesty rok. „Dalo by sa povedať, že práve ona má na mojich úspechoch najväčší podiel. Hlavne vďaka jej tréningom som sa posúvala každým rokom vyššie a myslím, že toho pre svoje baby obetovala naozaj veľa.“ Paulína vie, o čom hovorí, v aktuálnom ročníku dosiahla svoje doterajšie maximum.
„Bola to pre ňu úspešná sezóna, o čom svedčí aj štvrté miesto na juniorských Majstrovstvách sveta v rakúskom Obertilliachu. Som rada, že Paula bola zaradená do reprezentačného družstva žien a mala možnosť štartovať na viacerých Svetových pohároch, kde sa jej tiež darilo,“ konštatuje Anna Murínová.
Vždy je čo zlepšovať
V cieľoch do budúcej sezóny má mladá biatlonistka jasno - umiestnenie v top 40 sveta. „Treba si vždy stanoviť reálne ciele a ísť krok za krokom.“ Za pravdu jej dáva aj trénerka, no dodáva, že ak sa nič vážne neudeje, Paula má veľkú šancu aj na olympijsky štart.
Dobré výsledky sa však nedosahujú ľahko a treba na nich systematicky pracovať. „Jej najväčšia Achillova päta je nestabilná streľba. Paula vie strieľať, ale niekedy tak veľmi chce urobiť super výsledok, že ju nakoniec pokazí. Streľba je hlavne o skvelej psychickej pohode, keď ju pretekár nemá, tak je ťažké sústrediť sa na ňu,“ myslí si Anna Murínová.
Z kritiky si vrásky nerobí
Biatlon je síce individuálny šport, ale má aj jednu kolektívnu disciplínu a tou je štafeta. Práve tá je pre Paulínu naj. „Cítim tam najväčší adrenalín, nemám zodpovednosť len za svoje umiestnenie, ale za výkon celej štafety a preto sa viem najlepšie motivovať a koncentrovať.“
Okolie na jej účinkovanie na bežeckých tratiach reaguje zväčša pozitívne. „Som rada, že ma rodina a priatelia podporujú a držia mi palce. Vždy ma poteší, keď mi niekto zavolá, napíše, alebo povie, že ma sledoval a fandil.“ Zároveň pripúšťa, že sa nájdu aj neprajníci a veční kritici, ale nemá problém sa s tým vyrovnať a vypočuť si aj kritiku.
Šport a právo - odvážna kombinácia
Napriek výborne našliapnutej športovej kariére nezanedbáva ani vzdelanie. Po skončení gymnázia prvý rok študuje na Právnickej fakulte v Banskej Bystrici. Sama uznáva, že skĺbiť vrcholový šport s náročnou školou je asi najťažšia vec, do akej sa kedy pustila.
„Veľakrát som to oľutovala, ale hovorím si, že zatnem zuby a spravím, čo je v mojich silách, aby som to zvládla. Mám individuálny študijný plán a to je moja záchrana. Môžem povedať, že vyučujúci sú ku mne dosť ústretoví, ale ľahké to nie je ani tak. Či sa to dá zvládnuť, alebo nie, uvidím, keď spravím aspoň prvý ročník,“ smeje sa možno budúca právnička.
Aj tvrdohlavosť ruže prináša
Vrcholoví športovci veľa voľného času nemajú. Podobne je na tom aj Paula. Ak si predsa len nejaký nájde, najradšej ho využíva na oddych. „Snažím sa nezanedbať kamarátov a chodiť s nimi aj von. Po sezóne snoubordujem alebo lyžujem, keďže cez sezónu to máme zakázané, ale inak ma strašne bavia tie babské veci ako nakupovanie, kaderníčka a podobne,“ dodáva s úsmevom.
A aká je vlastne Paulína zverenkyňa? Jej trénerka to vie najlepšie: „Paula je ambiciózna, veľmi talentovaná pretekárka, ktorá vie, čo chce. Je sebavedomá a niekedy trošku tvrdohlavá, ale to sú vlastnosti, ktoré by úspešný športovec mal mať. Má veľký potenciál. Ak jej ostane chuť trénovať, mohla by to ďaleko dotiahnuť a tešiť sa z tých najcennejších medailí z veľkých podujatí.“ My jej v tom každopádne budeme držať palce.
