BANSKÁ BYSTRICA. Banskobystrický spolok okrášľovací a ochranný prišiel so zaujímavou myšlienkou.
Na Hodinovú vežu, ktorá je jednou z dominánt námestia, by chceli vrátiť okrem klasických aj slnečné hodiny. Po tých tu z minulosti ostal iba ukazovateľ tieňa.
Predstaviteľ spolku Andrej Predajniansky konštatoval, že návrh hodín vypracoval zamestnanec banskobystrickej hvezdárne Peter Zimnikoval.
Definitívny tvar ciferníka však musí odsúhlasiť Krajský pamiatkový úrad.
Mesto je myšlienke tiež naklonené. Hovorca primátora Filip Roháček konštatoval, že v rámci návrhu opatrení na zvýšenie atraktivity námestia počítajú aj s obnovou slnečných hodín.
Ukazovala čas a strážila mesto
Andrej Predajniansky dodáva, že obnovu by chceli hradiť z grantov, prípadne dotácie od mesta a mal by ju zabezpečiť certifikovaný reštaurátor.
„Slnečné hodiny pribudli na veži podľa všetkého po požiari v roku 1761. Pri rekonštrukcii veže v roku 1994 sa však z nich nenašiel žiaden fragment, orientovať sa teda môžu iba podľa zachovaného ukazovateľa tieňa.
Hodinová veža zohrala v histórii mesta dôležitú úlohu. Postavili ju v polovici 16. storočí, pričom slúžila nielen ako hodinová, ale aj strážna veža.
Klasickým hodinám, ktoré tu čas merajú dodnes, pripisovali naši predkovia veľkú dôležitosť a bol pre ne dokonca vyčlenený človek, ktorý sa o ne staral.
Slnečné hodiny sa zas nachádzali na juhozápadnej strane barokovej nadstavby.
Šikmý sklon ustáli
Pre obyvateľov mesta, ale aj turistov sa stala veža nielen jednou z dominánt námestia, ale celého mesta.
V nemalej miere za to vďačí svojmu naklonenému tvaru, ktorý sa od zvislej osi odklonil o 68 centimetrov. Našťastie merania ukázali, že ďalší odklon už veža nevykazuje.
Veža dostala v minulosti mnohé pomenovania, Bystričania ju najčastejšie volali zelenou, prípadne vážnicovou. To preto, lebo v jej blízkosti sa nachádzala budova mestskej váhy.
Hoci prešla predovšetkým kvôli požiarom viacerými stavebnými úpravami, jej architektonický ráz zostal vo veľkej miere zachovaný.
Vychyľovať od svojej osi sa začala v prvej polovici dvadsiateho storočia, najvýraznejšie sa sklon prejavil v polovici storočia.
Spôsobilo to zrejme odstránenie jedného zo susedných objektov, pričom prišlo k narušeniu statiky. Vďaka následným statickým opatreniam sa veža odkláňať prestala.
FOTO SME- JÁN KROŠLÁK
