BANSKÁ BYSTRICA. V kresťanstve je Veľká noc najväčším cirkevným sviatkom. Vychádza z Ježišovho utrpenia, smrti na kríži , no predovšetkým Vzkriesenia. Obdobie Veľkej noci sa v tradícii našich predkov začínalo „pašiovým“ týždňom, ktorý trval od Kvetnej nedele.
Ženy upratovali, piekli a varili. Ale aj mládenci mali plné ruky práce. Z vŕbových prútov plietli korbáče, dievčatá zas po večeroch zdobili kraslice.
Na Zelený štvrtok zmĺkli zvony
Prvým dňom veľkonočného trojdnia bol Zelený štvrtok. V kostole umĺkli zvony, nuž preto po dedinách behali malé chlapci s rapkáčmi. Zlých duchov z dediny vyháňali aj pastieri trúbením. Gazdinky natierali vchody do stajní cesnakom, gazdovia kolomažou robili na dverách maštale kríže.
Veľký piatok, deň Ježišovej smrti, bol dňom prísneho pôstu. Ráno, ešte pred svitaním, sa utekali dievky umyť do potoka. V kostole sa spievali pašie a platil prísny zákaz prác na poli. Staršie ženy začali po chotári zbierať prvé liečivé rastliny.
Po pôste prípravy na hodovanie
Biela sobota – len čo kohút odkikiríkal sviatočné ráno, gazdinky piekli koláče. Pred kostolom sa zapaľoval „Judášov oheň“, v ktorom sa pálili staré oleje. V podvečer, keď sa znova rozviazali zvony, slávnostne vyobliekané rodiny sa náhlili do kostola. Ale ešte predtým sa chodili umyť do potoka, aby boli zdraví.
Na veľkonočnú nedeľu sa musel každý člen rodiny umyť vo vode, v ktorej sa varili vajíčka. To už dávno predtým pripravili gazdinky košíky s jedlami, ktoré sa chodili do kostola posvätiť. Hovorilo sa tomu, že chodili svätiť „paschu“. Omrvinky zo stola sa odkladali, aby sa neskôr dali do zeme pri prvej jarnej orbe. Bývalo zvykom, že v tento deň chodieval kňaz posvätiť pole, najmä oziminy.
Zle bolo s dievkou, ktorej zahrali "marš"
Veľkonočný pondelok býval zo všetkého najveselší. Nebolo veru nijakou zvláštnosťou, že polievačka a šibačka sa začínala už po polnoci. Darmo sa dievky schovávali, mládenci si ich všade našli. Neraz za pomoci otca, či malých chlapcov, ktorých odmeňovali cukríkmi.
Po oblievačke nebývala na dievke suchá ani nitka. Najviac bývala na dedine hrdá tá dievka, ktorá sušila na šnúrach v ten deň javiac prádla. Na západnom Slovensku zas bola viac známa šibačka. Po dedine chodili mládenci s veľkým korbáčom – kocarom, ktorý bol zhotovený z vŕbového prútia.
A aká bývala odmena? V každom kúte Slovenska iná. V podtatranských dedinách po obede chodia dievky roznášať kraslice – písanky po domoch mládencov , ktorí ich boli poliať. Na horehronských dedinách Bacúch a Polomka sa nehostilo. Ale po obede nosili matky do krčmy, kde bola večer zábava „kúpačnô“ – vajíčka, klobásku, pálenku, či vínko. Pri odovzdávaní mládenci pozvali na večernú zábavu celú rodinu. Ak sa ale stalo, že mládenci dievku okúpali a táto nedoniesla „kúpačnô“, dali jej zahrať „marš“ a dievka s rodinou musela odísť.
Autor: Vojtech Majling
