BANSKÁ BYSTRICA. Kraslice majú na Slovensku veľmi zaujímavú históriu. Najstaršie nájdené kraslice na našom území pochádzajú zo starých slovanských hrobov, približne zo 7. storočia nášho letopočtu.
Kedysi bývalo zvykom, že vajíčka – kraslice zdobili dievčatá samé, lebo podľa množstva výzdoby a osobitosti si mohol chlapec sám prečítať, do akej miery je v dome vítaným hosťom. Doba sa však rýchlo zmenila a dievčatá túto povinnosť prenechávajú krasličiarkam a krasličiarom. Hovorilo sa, že krasličiarky sú hlavne ženy, no ja by som vám dnes rád predstavil krasličiarov – mužov. Objavil som ich pri svojich cestách za miznúcou krásou zvykov a ľudových remesiel.
Najjednoduchšou technikou bolo farbenie vajíčok v odvare cibuľových šupiek, či kôry stromov. Nanášanie vosku na škrupinku vajíčka je základom batikovania. Vosk sa na vajíčko nanáša husím brkom, alebo kovovou trubičkou.
Nanesené ornamenty sa postupne farbili v tmavšom odvare . Nakoniec sa vosk odstraňoval teplou handričkou.
Zaujímavé techniky
Ďalšou technikou bolo leptanie. Farba z vajíčka sa odstraňovala pomocou kapustnice, či kyseliny, husím brkom, či skleným perom. Ak sa na vajíčko napísal aj verš – takto sa to robí v dedinách pod Tatrami, hovorilo sa mu písanka.
Medzi staré techniky patrilo aj oblepovanie vajíčka močiarnou trávou sitinou, veľa žien zdobilo vajíčka slamou.
Z nej sa vystrihli kolieska, pásiky, trojuholníky a potom sa robili vzory.
Krasliciam rozumejú aj muži
Nuž a teraz ku krasličiarom – mužom. Majstrovskú robotu má napríklad Košičan Ondrej Műller. Tento najskôr z moduritu vyformuje malé postavičky, po zaschnutí ich maľuje a potom vkladá do slepačích, husacích, či pštrosích vajíčok a vytvára zvykoslovné, či náboženské motívy. Oblievačka, matka pri kolíske, kvety, ale aj Posledná večera Pána, Ukrižovaný Ježiš a podobne.
Ďalším majstrom je Ľuboš Škulec z Kysuckého Nového Mesta. Tento najskôr na kraslicu namaľuje slovenskú krajinu a potom zručne kraslicu odrôtuje. Jeho kraslice už pozná nielen Európa, ale celý svet. No je aj niekoľko ďalších, ktorí zdobia kraslice drôtom – Pavol Siman z Heľpy, či Miroslav Kalmán zo Setechova.
Pri poslednej celoslovenskej prehliadke kraslíc v Banskej Bystrici sa predstavili aj ďalší muži. Kraslice – písanky predvádzal Milan Pastrnák z Batizoviec spolu so svojim vnukom. Ozdobou tohto podujatia bol aj neznámy Pavel Tiriak z Partizánskeho, ktorý svoje kraslice zdobil technikou richelieu, vzory do vajíčka vŕtal za pomoci malej vŕtačky.
Banskobystričan Milan Dobrota zdobí kraslice technikou vyškrabávania, voskovaním, ale tiež dierkovaním. Svojej záľube sa venuje od roku 1990. Na jeho krasliciach je nepochybne zaujímavé aj to, že jednotlivé techniky kombinuje. Je výrobca samouk. Vystavuje po celom Slovensku, ale rád navštevuje aj banskobystrické školy, kde je o jeho prácu veľký záujem.
Kraslice sú svojou farebnosťou, ornamentikou a technikou zdobenia aj dnes pozoruhodným prejavom majstrovstva rúk a umu slovenského ľudu.
Autor: Vojtech Majling
